Omša za zosnulých saleziánov

Február 2013 / Prečítané 1001 krát
   V predvečer sviatku sv. Jána Bosca, zakladateľa Saleziánov Don Bosca sa 30. januára 2013 v Kapucínskom kostole Najsvätejšej Trojice v Pezinku konala svätá omša za zosnulých z komunity saleziánov v kňazskom charitnom domove v Pezinku. Pôvodne mal byť jej celebrantom saleziánsky kňaz – rodák z Pezinka don Ľudovít Baňovič SDB, ktorý nemohol prísť zo zdravotných dôvodov, preto ju slávil vdp. Peter Vaško, ktorý pôsobil v kňazskom domove v Pezinku v rokoch 2003-2004. Spolu s ním koncelebrovali farár v Pezinku vdp. Ján Ragula a gvardián kapucínskeho kláštora P. Norbert Pšenčík OFMCap. Po sv. omši bola pietna spomienka za zosnulých saleziánov pri pamätnej tabuli na budove kláštora. Na záver odznela pieseň „Na ceste nášho žitia ktože nás povedie?“, ktorú v Pezinku spievali internovaní saleziánski klerici a ktorá sa vďaka nim dodnes spieva na pohreboch v Pezinku.
   V budove kapucínskeho kláštora žili saleziáni prvýkrát v roku 1950, keď v ňom bol zriadený internačný kláštor pre rehoľných predstavených a tzv. reakčných saleziánov. Po ich odchode v ňom boli preškoľovaní aj saleziánski klerici. Keď sa internačný kláštor postupne zmenil na charitný domov pre kňazov na odpočinku, prišli sem aj viacerí saleziáni. Don František Kollár bol aj direktorom kňazského domova a pričinil sa o stavbu jeho novej budovy, don Jozef Kosmál bol údržbárom budovy počas utajenia svojej kňazskej vysviacky. Saleziáni mali v rámci domova vlastnú komunitu, ktorej direktorom bol don František Kollár. Predtým k saleziánom na odpočinku dochádzal pezinský rodák don Štefan Sandtner.
   Sv. omša sa konala pri príležitosti výročí saleziánov, ktorí žili v Pezinku a ktoré si v roku 2013 pripomíname
 
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: