Aj kríza sa raz musí skončiť

Február 2013 / Prečítané 833 krát
   Známe príslovie vraví – reči sa hovoria, chlieb sa je. Menia sa časy, režimy, vlády, ale chlieb človeka sprevádza za každých okolností. A nepochybne to tak bude aj v budúcnosti. O pekárskom remesle aj o živote živnostníkov v čase krízy hovorí Vojtech Gottschall, s ktorým sa nerozlučne spája tradícia pezinskej firmy Bageta.
l Pekárskemu remeslu sa venujete roky, dokonca desaťročia. Čo pre vás znamená vôňa čerstvo upečeného chleba?
   Sprevádza nás celý život. Nielen ja, ale aj moji kolegovia máme už aj profesionálnu deformáciu a hneď, hoci aj niekde v zahraničí, zacítime, ak je nablízku pekáreň.

l Pekár, na rozdiel od iných remesiel, má hneď spätnú väzbu od zákazníka a ľahko zistí, či napiekol dobre alebo nie.
   Máme šťastie, že máme vlastné predajne a to je najlepší indikátor sortimentu aj kvality. V okamihu, keď príde zákazník, vidíte, či je spokojný. Ďalšou otázkou ale je, či sa do predajne vráti. Až vtedy vieme, že to, čo robíme, robíme správne. Od začiatku spolupracovníkom hovorím, že sú prví kontrolóri alebo zákazníci, ktorí už v noci vidia, čo napiekli a rozhodnú o tom, čo sa zabalí a rozvezie zákazníkom. Keď výrobok vytiahnu z pece, mali by sa hneď zamyslieť nad tým, či by si ho kúpili. Len z toho, čo sa cez noc napečie a ráno vyloží a predá sa v obchode, máme večer peniaze. V našom remesle nemôžeme vyrábať do zásoby.

l Vidím u vás na stene množstvo ocenení a vyznamenaní. Ktoré z nich si ceníte najviac?
   Sú to skôr spomienky na príjemné chvíle, ktoré sme prežili a prežívame. Ako sú súťaže v športe, existujú aj súťaže v remeslách. Sú aj zábavné akcie, ale aj vážne podujatia. Ako Cech pekárov sme napríklad v Paríži boli dvakrát vo svetovom finále známej medzinárodnej súťaže Louis Lesaffre Cup. Úspechy, ktoré sme dosiahli, potvrdzujú, že naše pekárske výrobky sú dobré aj pre Američanov alebo Francúzov a že slovenskí majstri pekári majú čo ukázať aj zahraničnej konkurencii. Podotýkam, že v zahraničí si spoločnosť podstatne viac váži pekárske remeslo a na chlieb sa naozaj pozerajú ako na boží dar.

l A čo domáce súťaže?
  
Prihlásili sme niektoré naše výrobky do programu „Značka kvality SK“, ktorý propaguje domáce produkty. Máme dva výrobky so značkou kvality SK – Vinohradnícky chlieb a Grinavské karamelky. V tomto roku sme prihlásili do súťaže Danubius Gastro, ktorú organizuje spoločnosť Incheba, našu Vianočnú štólu. Potešilo nás, že ju porota ocenila za výnimočnú chuť a ďalšie vlastnosti.

l Máte však aj iné aktivity, ktoré presahujú rámec pekárskeho remesla. Ste predsedom Slovenskej živnostenskej komory a členom Rady solidarity a rozvoja vlády SR.
  
A tiež Rady vlády SR pre partnerskú dohodu. Jej úlohou je určiť najdôležitejšie projekty pre využitie sumy 13 miliárd eur, ktorú v rámci rozpočtu na ďalších sedem rokov môže Slovensko získať z EÚ. Ide samozrejme o to, aby sa tieto peniaze využili tam, kde ich je naozaj treba a neboli využívané na skupinové záujmy.

l Rok 2013 priniesol práve pre živnostníkov mnohé nepríjemné zmeny v daňovej a odvodovej oblasti. Ako sa s nimi vyrovnávate?
  
Je to súhra viacerých stabilizačných opatrení na elimináciu vplyvov vyvolaných hospodárskou a dokonca už aj morálnou krízou. Sú bolestivé. Vidno, že ľudia sú šetrnejší, opatrnejší a uvážlivejší. A bohužiaľ, aj tržby klesli možno aj o 70 percent z
toho, čo v minulosti. Na druhej strane, keď chýbajú verejné prostriedky, snaží sa to štát alebo aj mestá kompenzovať tým, že sa zvyšujú dane. Možno by si mal štát brať príklad z bežných ľudí a takisto byť šetrnejší a uvážlivejší.

l Je fakt, že živnostníci sú veľmi zraniteľní.
  
Sú najzraniteľnejší, ale dokážu sa aj najskôr pozviechať. Nechcem sa porovnávať s oceliarňou či s automobilkou. Ale ak sa napríklad holičovi alebo pekárovi nedarí, môže sa presťahovať na inú ulicu, do iného mesta alebo sa rekvalifikovať. Preniesť alebo rýchlo prerobiť podnik je zložitejšie. Je pravda, že niektoré podniky uvažujú kvôli lepším podmienkam o odchode zo Slovenska. Ale živnostníci neodídu.

l Možno máte ako pekár aspoň istotu, že aj v kríze sa chlieb jesť musí...
  
To nám každý hovorí, ale tržby nám klesli o tretinu oproti roku 2007 alebo 2008. Predtým si zákazník kúpil chlieb, ale aj rožky a koláče. Dnes si kúpi iba chlieb.

l Ste optimista, bude to lepšie?
  
Musí to byť lepšie, len nevieme kedy. Keď bol november 1989, verili sme, že sa všetko zmení o pár rokov. A už ich uplynulo dvadsaťtri a stále to nie je ono. Kríza trvá štyri alebo päť rokov, ale verím, že raz sa musí skončiť. I keď máme niekedy pocit, že istým skupinám u nás či v zahraničí vyhovuje, a to určite nie je správne.
 
(kam)

Ohodnoťte článok: