Tri otázky primátorovi

Február 2013 / Prečítané 797 krát
Primátora mesta Mgr. Olivera Solgu sme požiadali o odpoveď na tieto otázky:

l Pán primátor, v záverečnom štádiu je projekt prenájmu tepelného hospodárstva. Na mimoriadnom zasadaní Mestského zastupiteľstva v marci budete schvaľovať návrh zmluvy. Môžete nám povedať o tomto projekte viac?

- Proces verejného obstarávania na prenájom tepelného hospodárstva bol nielen veľmi zložitý, ale aj poučný. A v maximálnej miere aj transparentný a objektívny, o čom sa počas celého súťažného dialógu mohlo presvedčiť nielen vedenie mesta, ale aj poslanci a členovia Dozornej rady. Dnes sme v štádiu, kedy Dozorná rada PBS s.r.o. schválila všetky požiadavky mesta voči spoločnosti, ktorá ako jediná splnila podmienky prebiehajúceho súťažného dialógu. Tieto podmienky určilo Zastupiteľstvo už v minulom roku a nám sa podarilo pre mesto vyrokovať ešte lepšie podmienky nájmu, než k akým nás zaviazalo MsZ. Dnes mám dôvod byť reálnym optimistom a som presvedčený, že naše tepelné hospodárstvo bude najbližších dvadsať rokov v dobrých rukách. Verím, že aj občania, ktorí dnes služby PBS využívajú budú spokojní, dokonca si dovolím predpovedať, že aj tí, ktorí sa pred časom odpojili od centrálnych zdrojov výroby tepla sa opäť pripoja. Som tiež presvedčený, že kvalita služieb a cena ich o tom presvedčí.

l Pán primátor, už niekoľkokrát ste sa stretli s riaditeľmi pezinských základných i materských škôl, aby ste hovorili o budúcnosti školstva v Pezinku, o problémoch, ale aj o víziách do budúcnosti. Aké sú zámery týchto stretnutí?

- Opätovne som riaditeľov ubezpečil, že mesto podporovalo a podporuje ich oprávnené požiadavky na riešenie platov, ale i zvýšenie sociálneho a spoločenského postavenia učiteľov. Vrátane mojej podpory protestných foriem, ktoré si zvolia, teda aj štrajku. Na druhej strane sa vedenie mesta bude vždy snažiť byť nápomocné tomu, aby sa ich situácia zlepšila. Preto sme hovorili aj o financovaní škôl. Mesto zabezpečilo dostatok prostriedkov na zvýšenie platov nepedagogických pracovníkov zo svojho rozpočtu. Nebude preto treba prepustiť ani jedného učiteľa či zamestnanca. Tak isto nepripravujeme zrušenie žiadnej školy, ani obmedzenie ich činnosti priestorovými alebo personálnymi opatreniami. Hovorím to s plnou vážnosťou a zodpovednosťou už i preto, lebo po Grinave sa šíria dezinformácie, že mesto chce grinavskú školu zatvoriť. Faktom však zostáva, že táto škola má poslednú možnosť, aby vedenie prišlo s efektívnym riešením, pretože aj roku 2013 im bude chýbať na platy viac ako 20 000 eur! V tomto roku už nebude možné, aby stratu tejto školy vykrývalo Mesto zo svojho rozpočtu, alebo aby na ňu doplácali ostatné tri pezinské školy, tak ako tomu bolo doteraz.
   Druhým bodom našich stretnutí bol technický stav budov a materiálne vybavenie škôl. Do konca januára riaditelia vypracovali zoznam požiadaviek na tento rok, ktorý sa zameriava najmä na opravy, havárie a revízie škôl a školských zariadení. Mesto neodkladne začalo so zabezpečovaním realizácie týchto požiadaviek.

l Na záver sa chceme informovať ako táto zima, mimoriadne bohatá na sneh, „postihla“ mestský rozpočet v kapitole zimná údržba?

- Štatisticky vyjadrené napadalo také množstvo snehu ako už dávno nie. Preto bolo treba aj v oveľa väčšej miere čistiť miestne komunikácie, cestu aj chodníky. Myslím si, že sme to zvládli dobre, pretože aj samotní občania, ktorí mohli porovnávať kalamitu v Bratislave či okolitých mestách nám hovorili, že v Pezinku to bolo podstatne lepšie ako inde. Osobne som sa snažil po mailoch a telefonátoch zabezpečiť dopravnú dostupnosť aj na takých miestach, ktoré bežne nečistíme, pretože nie sú v správe mesta, napríklad v okrajových sídliskách či rekreačných oblastiach.
   Žiaľ, táto situácia má vážny dopad na rozpočet mesta pretože čistenie ciest, chodníkov, prechodov a posyp nás doteraz stáli 89 575,27 €. Z rozpočtu sme minuli takmer 95 % finančných prostriedkov a to ešte ani zďaleka nie je koniec zimy. Zostáva nám možno vrátiť sa do dôb našej mladosti, keď si každý občan odpratal sneh a ľad nielen pred vlastným domom, ale firmy a občania pomáhali mestu aj vlastnými silami a prostriedkami. Ušetrené peniaze by sa potom mohli použiť na niečo rozumnejšie a užitočnejšie.
 
(r)

Ohodnoťte článok: