Filip Polc: Od dvoch rokov sedím na bicykli

Január 2013 / Prečítané 1223 krát
   Slovenský rekord v jazde na bicykli po snehu je 106,51 kilometrov za hodinu. Svetový v jazde na snowscoote dokonca až 134,51. Oba má na svojom konte Filip Polc. Je najlepším horským cyklistom Slovenska. Videl kus sveta, obľúbil si Rio de Janeiro, ale baví ho ísť na bicykli hoci aj na Vysokú v Malých Karpatoch. Bicykel totiž považuje za prostriedok, ktorým človek prekonáva hranice svojich možností, ale zároveň vďaka nemu spoznáva svet a udržiava kontakt s prírodou.
l Získali ste množstvo titulov a ocenení. Ktoré sí vážite najviac?
   Jazdím odmalička. Zásadný bol však pre mňa prvý rok, keď som prešiel z juniorskej kategórie od 15 do 18 rokov do mužskej, kde je celá svetová špička od 18 rokov povedzme až do štyridsiatky. Hneď prvý rok ako devätnásťročný som získal piate miesto na majstrovstvách sveta v zjazde v Colorade. To bol výsledok, ktorý si vážim dodnes.

l Kedy ste si prvý raz sadli na bicykel?
   Otec mal blízko k bicyklovaniu, amatérsky robil krasojazdu, cyklistom bol aj starý otec. V Pezinku bola bikrosová trať, vytvorila sa tu silná komunita cyklistov a tento šport tu mal tradíciu aj vysokú úroveň. Od štyroch rokov som pretekal v biketriale a potom, od šiestich v bikrose. Ale inak na bicykli som začal jazdiť, keď som mal dva roky. Pamätám sa, že mi otec odmontoval pomocné kolieska. Ale keďže som trávil na bicykli takmer celý deň, prosil som otca, aby mi ich namontoval späť – aby som mohol napríklad zaparkovať a najesť sa rovno na bicykli, keď mi mama doniesla jedlo.

l Kedy sa vo vás prebudila túžba na bicykli nielen jazdiť ale aj lietať?
   Rodičia sa mi venovali a chodili so mnou na preteky. Ako šesťročný som cestoval po celom Československu, čo na vtedajších škodovkách neboli malé vzdialenosti. Vstávali sme o štvrtej ráno a nakladali veci do auta, aby sme stihli tréning aj poobedňajší pretek. A potom, som typ človeka, čo chce byť rýchlejší než ostatní. Chuť vyhrávať, to je základný pohon.

l Druhou stranou mince sú zranenia. Zažili ste aj také, po ktorých ste váhali, či si sadnete na bicykel?
   Pri bikrose je dráha ako-tak upravená, takže ak človek spadne, skôr si len zoderie kožu. Postupne som však prešiel na horský bicykel, čo znamená prírodný terén, skaly, stromy, rôzne zoskoky, kde sa riziko znásobuje. Otec trval na tom, aby som naozaj nosil chrániče. Snažil sa ma naučiť, aby som predvídal čo najviac vecí. Svoje robia aj skúsenosti, ale nejaké, hoci aj menšie zranenie som mal každú sezónu. Raz sa mi podarilo trafiť peň a mal som vnútorné krvácanie do brušnej dutiny. Po takej skúsenosti vám hlava spracováva predsa len viac informácií, ale na druhej strane konkurencia vám nedovolí ísť príliš pomaly.

l Lákajú vás konkrétne trate alebo miesta, ktoré by ste chceli vyskúšať? Na čo sa tešíte tento rok?
   Budem jazdiť svetový pohár v klasickom zjazde. V poslednom čase sa mi však darí v mestských pretekoch, kde sú rôzne umelé prekážky – betón, schody, zábradlia. Tieto preteky majú čoraz vyššiu úroveň a popularizujú cyklistiku predsa len viac než jazdenie v lese. Teším sa na preteky Bratislava City Downhill, ktoré budú 22. júna a trasa povedie z Bratislavského hradu na Rybné námestie. Verím, že si ľudia radi pozrú, čo všetko sa dá na bicykli prekonať.

l Súčasťou vášho života je cestovanie.
   Cestujem odmalička. Nikdy som nemal letné prázdniny, ani v škôlke som poobede nespal, lebo som bol na tréningu. Spoznávam každý rok nové destinácie, takže sa mi mapka sveta zahusťuje. Človek stretáva nových ľudí, nové kultúry, vidí, čím žijú a čo im ponúka príroda. Všade si beriem bicykel, takže nemám problém s dopravou. Keď prídem do nejakého nového mesta, vezmeme s kamarátmi bicykle a môžeme si ho celé obehnúť, pozrieť si pamiatky. Prepravujeme sa rýchlejšie než autom a vidíme oveľa viac.

l Ktoré z miest na vás najviac zapôsobilo?
   Určite Rio de Janeiro, kam sa opäť koncom mesiaca chystáme. Väčšinu roka je tam dobré počasie, sú tam krásne hory a džungľa, kam sa dá chodiť na túry. Krásna príroda, krásne pláže a čo ma oslovuje v južnej Amerike najviac, je čerstvé ovocie. Až tam som zistil, ako naozaj chutí banán alebo ananás.
 
(kam)
 

Ohodnoťte článok: