Banícka minulosť môže byť zlatou baňou Pezinka

Január 2013 / Prečítané 357 krát
   Vinárska tradícia sa nerozlučne spája s Pezinkom a celou malokarpatskou oblasťou. Pre mnohých by však bola asi prekvapením informácia, že rovnako silné zázemie tu malo baníctvo. A aj keď sa posledné bane zatvorili pred viac než dvoma desaťročiami, môže byť toto odvetvie ešte vždy veľkým prínosom pre región. Zvyšuje totiž jeho atraktívnosť pre turistov.

   Významným historickým dátumom pre Pezinok je 24. jún 1339. Práve vtedy vydal uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou synom grófa Abraháma Petrovi a Šebušovi právo ťažiť na ich pozemkoch zlato, striebro a iné kovy. Ďalšiu etapu predstavuje baníctvo v 18. a 19. storočí. Treťou etapou je potom ťažba antimonitu v Pezinku a v Perneku v 20. storočí. Banská činnosť v Malých Karpatoch sa napokon ukončila v roku 1991.
„Rovnako významný je však aj dátum 6. december 2012, kedy znovu ožila banícka tradícia v Pezinku,“ hovorí Jiří Vitáloš, ktorý je dušou známeho podujatia Pezinský permoník. „V tento deň sme totiž ako firma získali banský priestor so štôlňami Budúcnosť a Pyritová štôlňa. Radi by sme v týchto banských dielach zriadili banskú expozíciu určenú pre širokú verejnosť so zameraním na históriu ťažby rúd v tejto oblasti. Chceli by sme tu mať rôzne atrakcie – permonícku štôlňu pre deti, ale aj archívne štôlne, ktoré by mohli pezinskí vinári zaplniť archívnymi vínami.“
   Odvážne ale lákavé plány s pezinským podzemím logicky nadväzujú na doterajšiu pestrú činnosť združenia Barbora či jeho predchodcu, občianskeho združenia Karpaty Slovakia. História ich aktivít siaha do roku 1994. „Vtedy som založil podujatie s názvom Pezinský permoník, ktoré propaguje baníctvo, mineralógiu a geológiu, stalo sa však zároveň obľúbeným kultúrnym podujatím pre všetky vekové skupiny,“ spomína Jiří Vitáloš.
   A čo sa bude diať v pezinských štôlniach najbližšom čase? Predovšetkým treba zabezpečiť vstup do ich priestorov, čo môže byť aj otázkou niekoľkých rokov. Nasledovať budú rekonštrukčné práce. „Snáď už v budúcom roku by sme mohli v jednej zo štôlní privítať prvých návštevníkov,“ avizuje Jiří Vitáloš, ktorý sa už dlhé roky zaoberá nerastným bohatstvom malokarpatskej lokality. Že ide o bohatstvo výnimočné, potvrdzujú aj názory odborníkov. Podľa mnohých predstavujú Malé Karpaty z tohto hľadiska tretiu najvýznamnejšiu lokalitu Slovenska, majú dokonca svetový význam. Oblasti Pezinka či Perneku sú známe napríklad výskytom takých vzácnych minerálov ako kermezit, valentinit, schafarzikit alebo brandholzit.
   Ostatných desať rokov narastá úsilie priblížiť aj turistom nerastné poklady, ktoré majú takpovediac priamo pod nohami. Malokarpatský banícky spolok v Pezinku či Permon v Mariánke už dnes prevádzkujú náučné chodníky. Zastrešiť do jedného celku by ich mala Malokarpatská banská cesta. Pripravuje sa tiež geopark v Devíne, kde by sa mali sústrediť ukážky hornín z celých Karpát. „Ide nám o to, aby návštevníci mali k dispozícii vybudovanú sieť banských chodníkov ale aj banský skanzen, ktorý im priblíži dobové spôsoby ťažby či spracovania rudy, dokonca aj ukážku tavby antimonitu, “ dodáva Jiří Vitáloš.
   Aj keď sa banícka ťažba dávno zastavila, banícka tradícia predstavuje obrovský potenciál pre cestovný ruch. Ostáva veriť, že Pezinok svoju „zlatú baňu“ dokáže zmysluplným i kultúrnym spôsobom využiť.
 
(kam)
 

Ohodnoťte článok: