Mojim na ZUŠ Eugena Suchoňa

Január 2013 / Prečítané 804 krát
   Pred pár minútami som dopozerala Pianistu Romana Polanského... pár hodín pred toľko diskutovaným a ohlasovaným koncom sveta... Veľa prázdnych slov na Slovensku hrdiacom sa aké je kresťanské, odvolávajúce sa aj vo vládnucich kruhoch na odkaz Cyrila a Metoda...
   Aký to má súvis so školou, kde toľké roky pôsobím a je pre mňa (možno) druhým domovom? Len jeden – že to duchovno pretavené do tónov je živé a oslobodzujúce v každej dobe. Či je to dramatický rok 1944, či ináč dramatický 2012... alebo trápne ohlasovaný koniec sveta.
   Využívam čas na prosté ďakujem mojej suite kolegov na ZUŠ E. Suchoňa. Za celý rok 2012, náročný, hektický, v pokluse ale aj invencii, radostný, poučný aj inšpirujúci...
  Pred pár dňami sme zavŕšili štafetu verejných koncertov, verejných prezentácií celej naše ZUŠ – ky. Neboli na vrcholovej špičke, ale! Ale pohladili dušu a znova presvedčili, že nie lesk hmotného, komerčného sveta a oslnenie, ale to, čo ide tak obyčajne zo srdca osloví, poteší, obohatí. Slovom, tónom, tancom, aj tou pomyselnou vločkou... A to nespomínam všetky obsadené priečky na celoslovenských súťažiach.
   Pod klenbou na M. R. Štefánika 9 sa rozliehajú tóny... možno chcú všetkým okoloidúcim povedať, aby spomalili, započúvali sa... a zamysleli, čo je nám (ľuďom) treba.
A my, na ZUŠ E. Suchoňa chceme veriť, že tóny budú znieť aj naďalej, a pridruží sa štetec, tanec i slovo.
   Ďakujem celej mojej – našej suite.
   A ďakujem primátorovi mesta Pezinok a jeho „suite“, že ZUŠ E. Suchoňa začína mať svoj nový domov.
 
Mária Neuszerová, riaditeľka ZUŠ E.Suchoňa
 

Ohodnoťte článok: