Rok 2013: Budeme potrebovať pozitívnu energiu

December 2012 / Prečítané 1891 krát
   Človeka zaneprázdneného každodenným životom vždy tak trochu zaskočí, ako rýchlo sa zasa blížia Vianoce a začiatok nového roka. V rýchlosti zhodnotíme ten starý, dáme si prípadne pár predsavzatí a opäť vkĺzneme do svojho obvyklého životného tempa. Skúsme zastaviť tento okamih a zamyslieť sa spolu s niekoľkými Pezinčanmi nad otázkou: Čo sa vám najviac zapísalo do pamäti či do srdca v roku 2012 a čo by vám spravilo najväčšiu radosť v roku 2013?

Jozef Čentéš, prokurátor
   Udalosťou, ktorá ma v roku 2012 zasiahla, bola určite občianska vojna v Sýrii, ktorú sprevádzalo množstvo obetí medzi civilným obyvateľstvom. Človek si aj v takomto prípade uvedomuje, aké je dôležité, keď v krajine panuje mier a občania nie sú frustrovaní a nemusia mať strach, keď vychádzajú von zo svojich domovov.
   V roku 2013 si najviac zo všetkého želám, aby vládol na svete pokoj, mier a pohoda a aby moja rodina bola zdravá. A tiež, aby sme na Slovensku pocítili čo najmenej dôsledky hospodárskej krízy a aby nás stretávali len samé dobré správy.

René Bílik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, poslanec BSK
   Rok 2012 si budem zrejme dlho pamätať. Na politickej scéne sa udiala nevídaná vec, keď si parlamentná väčšina sama „povalila“ vlastnú vládu. Dôsledky nenechali na seba dlho čakať a čoskoro si ich začneme „užívať“. V živote mesta zdesene sledujem negatívnu energiu niektorých mestských poslancov, pre ktorých sa výkon mandátu stal už len jedným veľkým obštrukčným a deštrukčným „podujatím“ proti vlastnému mestu, a to aj napriek tomu, že tvrdia, že sú tu doma. Nerozumiem tomu, no mrzí ma to a je mi to ľúto. V mojom pracovnom živote nastala výrazná zmena a pribudla mi nová zodpovednosť: za študentov a za fakultu, ktorú mi zverili do správy. V osobnom živote sa teším z druhých narodenín našej vnučky.
   V budúcom roku by som sa vedel potešiť mnohému. V politike napríklad tomu, keby občania pochopili, že medzi hlasom vhodeným do hlasovacej urny a kvalitou života v krajine, regióne či meste je súvislosť. Čakajú nás regionálne voľby a po nich tie prezidentské a komunálne… V pracovnom živote sa teším na každodennú spoluprácu s tímom ľudí, ktorým na tom, čo robíme, záleží. V osobnom živote túžim po zdraví všetkých najbližších.


Zuzana Majerníková, riaditeľka Centra voľného času
   Rok 2012 sa mi do pamäte zapísal ako veľmi silný rok, keď sa vyriešilo veľa vecí a veľa vzťahov. A možno aj ako rok zoceľovania rodín. V práci by som ho nazvala ako rok znovurozbehnutia. Tým, že som absolvovala konkurz, znovu ma to naštartovalo do ďalšej práce. Moja profesia je úžasná nielen v tom, že pracujem s deťmi, ale aj v tom, že tieto deti neodídu z môjho života – sú stále tu a stále ich vidím, sledujem, aké robia pokroky. Malé deti, ktoré kedysi chodievali do našich táborov, chodia k nám teraz ako dospelí ľudia, a to je obvzlášť príjemné.
   A čo by mi urobilo radosť na budúci rok? Ja môžem mať radosť iba vtedy, keď vidím, že aj všetci okolo mňa majú radosť.
Pokračovanie na 4. strane.


Oliver Solga, primátor
   Šokom roka 2012 bol pád pravicovej vlády. To, ako sama sebe „podrezala žily“, a ako drvivá väčšina politikov neustále klame, kradne a sľubuje „krajšie zajtrajšky“. Ešte väčší šok však je, že im väčšina dospelých ľudí ešte stále verí. A popri tom nás politici presviedčajú, že si máme utiahnuť ešte viac opasky v mene Slovenska, jeho budúcnosti, v mene našich detí a vnúčat. Radosť mi v tomto roku urobilo to, čo každoročne: moja rodina, priatelia, Taliansko, umenie, hudba, knihy, príroda a dobré víno.
   V roku 2013 by ma potešilo, keby ľudia prestali blbnúť a prestali sa správať ako stádo. Ale vážne! Bol by som veľmi rád, keby konečne pochopili, že práve v ťažkých časoch, ktoré prežívame, musíme spolupracovať a pomáhať si. Je najvyšší čas, aby sme niečo urobili nielen pre seba, ale aj pre druhých a aj pre našu komunitu a pre naše mesto. Bez veľkých rečí a hesiel, len s pomocou božou. Niektorí by mohli začať napríklad tým, že prestanú vypisovať anonymy na internetových fórach a začnú robiť niečo užitočné, napríklad čistiť studničky.
   Alebo ešte lepšie, keby urobili niečo dobré a užitočné pre svoje deti alebo starých rodičov.


Ingrid Noskovičová, riaditeľka Pezinského kultúrneho centra
   V roku 2012 mi urobilo radosť, že sme v PKC zrealizovali podujatia, ktoré potešili našich návštevníkov, čo je radosť dvojnásobná a v súkromí to, že moji blízki sú relatívne zdraví.
   Najväčšiu radosť v roku 2013 by mi urobilo, keby nebol taký hektický ako ten odchádzajúci a keby ľudia boli k sebe milší, dodržiavali písané i nepísané pravidlá a agresivitu by nahradila slušnosť. A osobne by ma potešilo, keby sa mi podarilo navštíviť operné predstavenie v dvetisícročnej Aréne vo Verone.


Ján Ragula, farár rímskokatolíckej cirkvi
Sú chvíle, ktoré ostanú zapísané v srdci. Nemyslím nejaké veľké a výnimočné veci, ale som vďačný za každý prejav Božej priazne, za maličkosti ktoré pohladia dušu, za každé milé stretnutie, za každého dobrého človeka. Keď sa pozerám okolo seba, som vďačný za rodičov, ktorí sú príkladom pre svoje deti a záleží im na ich kresťanskej výchove, za deti a mladých ľudí, ktorí sa nehanbia za svoju vieru, za starších ľudí, ktorí trpezlivo znášajú svoj kríž.
   A to je aj moje prianie do nadchádzajúceho roka pre seba i pre všetkých: aby sme sa dokázali tešiť z maličkostí každodenného života, aby sme mali srdcia otvorené pre dobro a pre lásku k Bohu i ľuďom.


Vladimír Kmošena, evanjelický farár
   Rok 2012 je pre mňa rokom zmeny. Odišli sme spolu s manželkou z posledného pôsobiska v Petržalke a ako evanjelickí duchovní sme prijali pozvanie na nové pôsobisko v Pezinku. Nové prostredie, noví ľudia, srdečné stisky rúk, úprimné slová, to všetko a mnoho ďalšieho sa zapisuje hlboko do srdca.
   O apoštolovi Jánovi zvykneme hovoriť ako o apoštolovi lásky. Ústrednou pravdou jeho zvesti bolo: Milovaní, milujte sa, pretože láska je z Boha a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a zná Boha. S týmto sa stotožňujem. A vedzte, že nie je pre mňa väčšou radosťou, ako keď vidím medzi nami ľuďmi lásku k Pánu Bohu a lásku k blížnemu.


Martin Hrubala, riaditeľ Malokarpatského múzea
   Dôležitou udalosťou v roku 2012 pre mňa bolo, že som nastúpil do funkcie riaditeľa múzea, ktorá mi prináša oveľa väčší rozsah povinností i zodpovednosti. Z pracovnej stránky mi z tohto roka utkvela podpora a opora, ktorú som dostal v okruhu svojich najbližších spolupracovníkov a bez ktorej by sa zrejme toto turbulentné obdobie zvládalo oveľa ťažšie.
   Bol by som rád, keby sa mi v budúcom roku podarilo aspoň čiastočne zavŕšiť procesy, ktoré sme naštartovali – a tiež keby sa naše múzeum stalo jednou z neodmysliteľných zastávok v našom regióne, miestom, kde budú môcť návštevníci skĺbiť kultúrny zážitok s vychutnávaním kvalitného vína. A ešte sa okrem pracovných povinností teším na bratislavský koncert Depeche Mode.

Peter Bittner, riaditeľ TV PEZINOK, hudobník
   Rok 2012 bol naozaj náročný. V rámci mojich aktivít mi najväčšiu radosť priniesli: získanie povolenia na digitálne vysielanie TV PEZINOK, 10 rokov fungovania našej kapely FEELME, úžasná atmosféra nielen v organizačnom tíme, ale aj medzi návštevníkmi akcie Alternatíva v Drevone, či festivalu Grape. Teším sa, že stále existujú ľudia, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť, čo sa podarilo pri našej akcii Pomáhajme si navzájom.
   Do nového roku želám veľa pozitívnej energie a tolerancie. Myslím, že v týchto neľahkých časoch ich budeme všetci potrebovať.


Jana Matejovičová, environmentalistka
   V pamäti sa mi mihajú rôzne knižky – až teraz som čítala Tatarkovu Farskú republiku a Čarovný vrch Thomasa Manna, Mojich 7 životov Agneše Kalinovej a iné. Dúfam, že za tých pár dní tohoto roka ešte veľa spravím, takže ako vždy dúfam, že to najzaujímavejšie je ešte predo mnou. A čo sa mi zapísalo do srdca? Smutnou spomienkou je nečakaný odchod Mariána Kubicu do básnického neba. Z tých radostných spomienok sú to chvíle s rodinou a priateľmi, zriedkavé, ale o to milšie vychádzky.
   A rok 2013? Najväčšiu radosť by mi spravila radosť mojich blízkych a priateľov. Ako každý, aj ja mám poradovník rôznych starostí, ktoré mojich blízkych ľudí trápia. A dúfam, že sa zmenia v svoj opak...



Peter Konečný, básnik, hudobník a obchodný riaditeľ
   Rok 2012 u mňa bohužiaľ nepatril k najšťastnejším a teraz, v jeho závere, mám pocit, že sa to ešte zhoršuje. Šťastným ma urobila šanca trocha si zas zahrať a posunúť sa trocha dopredu v profesionálnej oblasti. Veľa radosti a inšpirácie pre mňa znamenal nový fotoaparát.
   V roku 2013 by ma potešila láska, pokoj a stabilita. Viem, že to znie ako fráza, ale naozaj to tak cítim. V profesionálnej oblasti ma hádam čaká textárska spolupráca na jednom divadelnom predstavení pre deti a myslim, že aj nejaké to CD bude.
 
(kam)
 

Ohodnoťte článok: