Driapačky začínali v novembri a končili v januári

November 2012 / Prečítané 1379 krát
   V Pezinku sa ženy na driapanie peria schádzali počas celej zimy. Keďže zimné obdobie bolo chladné, človek mal po nakŕmení statku veľa času a rád ho využíval v spoločnosti iných. Okrem driapačiek to boli aj strihačky a vyšívačky. Na záver jedného dňa driapania bolo skromné pohostenie – poslinek. Pri pomastenom chlebe, niekedy aj s cibuľou a čaji, si ženy rozprávali, čo sa deje v meste medzi ľuďmi. 

Driapačky boli ženskou prácou pri ktorej sa preberalo aj množstvo „zaručených“ informácií.

Aj medzi driapaním sa ponúkali jablká, hrušky a voda na pitie. Po dlhom sedení pri driapaní bolo po určitom čase potrebné zmeniť polohu a ísť von na čerstvý vzduch, kde kvôli chladnému počasiu dlho nevydržali. Driapalo sa niekedy už od obeda do desiatej až jedenástej hodiny. Dom bol totiž od peria zašpinený a každý chcel mal driapanie čím skôr hotové. V jednom dome trvali driapačky asi dva týždne (podľa množstva peria a počtu driapajúcich žien), potom sa skupina žien presunula do ďalšieho domu. Po ukončení driapania v jednom dome bol oldomáš s vínom, vareným čajom, oškvarkami a upečenými koláčmi a pagáčmi. Ak domáci ponúkli makové a orechové záviny, ženy ich pochválili, že to bola dobrá hostina. Ženy si pri pohostení spoločne zaspievali i zatancovali. V Pezinku sa nechovalo toľko husí ako v okolitých dedinách, preto si viacerí Pezinčania chodili pred driapačkami kupovať perie do niektorých domov v Slovenskom Grobe. Využili aj kostrnky, ktoré vložili do pevnej látky a vytvorili tvrdú kostrnkovú podušku. Kládla sa pod podušku, aby bolo možné položiť hlavu vyššie.
   V Grinave sa driapačkové obdobie začínalo po Všechsvatých. Driapačky sa museli stihnúť do polovice januára, pretože vtedy sa začala sezóna fazule. Fyzulu mlátili piestami na pomve – bledej, pevnej a veľkej deke. Pomvou sa zakrýval stoh na poli, preto mala na okrajoch kovové oká, cez ktoré sa pomva priviazala o cehlu. Ženy fazuľu delili na bielu a čiernu, lúpali slovenec, aby to stihli ešte pred rezačkou a kopačkou vo vinohrade. V čase driapačiek sa konali aj priadky, keď niektoré ženy priadli na kolovrátku. Driapačky boli síce záležitosťou žien a dievčat, ale pokúšali sa medzi ne dostať aj mládenci, aby im vyviedli nejakú neplechu. Raz do miestnosti vpustili vrabcov, ktorí rozfúkali perie. Tetka Bercula schytila do ruky metlu a mládencov vyhnala z kuchyne, kde sa driapačky konávali. Nie každý mal totiž svoje perie, viacerí si ho kupovali, preto im bolo také vzácne. Dievčatá si chodievali na driapačky zarobiť, pretože im platili 50 halierov za večer. Za zarobené peniaze si potom mohli na Vianoce kúpiť čo najviac pekných čokolád, ktoré sa predávali po 5 halierov.
   V Cajle sa nekonávali priadky, ale za to sa konali driapačky. Bolo to v zimných mesiacoch – od polovice novembra do februára až marca, čím sa využili dlhé zimné večery. Za dievčatami vtedy chodievali aj mládenci, ktorí im robili rôzne nepríjemnosti, napríklad niekomu vsunuli kostrnky z peria za golier na chrbát. Úlohou mládencov bolo predovšetkým odprevadiť dievčatá domov. Staršie ženy na driapačkách rozprávali rôzne strašidelné príhody. Odohrávali sa na krížnych cestách a blízko cintorína a vystupovali v nich rôzni hastrmani. Vedeli pri tom majstrovsky zvyšovať a znižovať hlas, prípadne nečakane v priebehu deja chytili počúvajúceho za ruku a ten sa hneď mykol od strachu. Atmosféru dotváralo tmavé prostredie, keďže sa svietilo len pritiahnutou petrolejkou, neskôr 15-20 wattovou žiarovkou. Baníci používali karbidky. Na dvore a na ulici však nebolo žiadneho osvetlenia, iba v zime sneh zjasňoval priestor, preto sa poslucháči takýchto príbehov často báli ísť domov po tme. Nemali ani odvahu ísť na latrínu, preto si vykonali potrebu pred dverami. Keď však v tú noc mrzlo, pri východe z domu sa na tom šmykli. Jedným z dejísk tých strašidelných historiek bol Amzlerov a Gloznekov dom, kde bola medzi bytmi týchto rodín spoločná kuchyňa s otvoreným komínom, ktorá už sama o sebe vyzerala strašidelne. Tam vraj hore-dole lietala ohnivá reťaz. Preto sa chlapci osobitne báli prechádzať popri tomto dome. Ďalším strašidelným domom bol Ružovský dom, ktorý stál oproti. V jeho zadnej izbe sa totiž nachádzal stavaný sporák, na stene ktorého bol čierny odtlačok ľudskej ruky. Mal to byť odtlačok ruky strašidla, ktoré v tom dome strašilo. V skutočnosti to však bol odtlačok ruky pani Ružovej, ktorá sa dotkla steny pri pečení.
 
Peter Sandtner

Ohodnoťte článok: