Marek Peško: Baví ma odlepiť bicykel od zeme

November 2012 / Prečítané 877 krát
   Four cross. Pre mnohých cudzie slovo, pre pretekára Mareka Peška (24) šport, bez ktorého si svoj život nevie predstaviť. Je majstrom Slovenska v tejto disciplíne a v auguste do jeho zbierky pribudol titul vicemajstra Európy. A to najpodstatnejšie – je Pezinčan.
l Ako ste sa od klasického bicyklovania dostali k horskej cyklistike?
- Začal som na bicykli jazdiť, až keď som mal 14 alebo 15 rokov, čo je dosť neskoro na to, že sa tomuto športu venujem vrcholovo. Hneď som nasadol na horský bicykel. Chytilo ma to a časom som si uvedomil, že ma nebaví len jazdiť po rovine, ale aj skákať, odliepať bicykel od zeme. Rodina ma tiež motivovala, že ak chcem dostať lepší bicykel, mal by som ho aj využiť. Začal som jazdiť miestne súťaže, v roku 2003 som bol prvýkrát na majstrovstvách Slovenska v dual slalome, čo je disciplína, z ktorej vzišiel four cross.

l Aký je rozdiel medzi dual slalomom a four crossom?
- Dual slalom je predchodca four crossu. Pri dual slalome sú na trati dvaja jazdci – každý vo vlastnej dráhe ktoré sú vzájomne paralelné, alebo súperia na jednej dráhe, kde medzi nimi dochádza k fyzickému kontaktu. Pri four crosse sú pretekári štyria, čo je divácky atraktívnejšie a aj súbojov je viac.

l Cieľom pretekov ale nie je zhodiť súpera...
- To nie, cieľ je skončiť prvý. Každý cyklista sa snaží byť čo najrýchlejší a udržať si ideálnu stopu. Pri predbiehaní môže dôjsť k fyzickému kontaktu alebo aj k pádom, ale samozrejme, pretekár si nemôže dovoliť zhadzovať súpera rukou alebo kopancami. Je dovolené do seba vraziť alebo sa o seba oprieť lakťami. Podstatná je však dobrá technika jazdy. A samozrejme treba používať aj hlavu.

l Spomenuli ste pády a zranenia. Zažili ste nejaký mimoriadne dramatický okamih?
- V roku 2010 sa mi celkom darilo, no potom som sa zranil v slovinskom Maribore. Mal som vykĺbené rameno, potrhané väzy a to ma zastavilo na polovicu sezóny. A len čo som sa dal dokopy, na tréningu som zažil ďalší nepríjemný pád a zranenie lakťa.
l Keď nastupujete na trať, myslíte na to, že môžete spadnúť? A je nejaký recept, ako minimalizovať zranenia?
- Keď si človek dáva príliš veľký pozor, jeho výkonnosť klesá. Najlepší recept je byť čo najviac natrénovaný. Ak je pretekár „ vyjazdený “, cíti sa na bicykli dobre a má dobrú kondíciu, vtedy ide na istotu a eliminuje riziko, že sa zraní. Čím viac ide na hrane svojich možností, tým viac sa zvyšuje aj riziko. Lenže ak sú sily veľmi vyrovnané, vtedy musí ísť pretekár až na strop a na zranenia radšej nemyslieť.

l Keď spadnete, nemáte strach sadnúť si znovu na bicykel?
- Párkrát som sa musel prekonávať – pri prvých zraneniach, aj v roku 2010 , ale nevzdal som to.

l Zdá sa však, že tento rok máte vydarený. V auguste ste získali titul vicemajstra Európy na poľskej trati Szczawno-Zdrój...
- Trať v Poľsku mi vyslovene sedí. Je veľmi príjemná, už niekoľko rokov sa tam konajú preteky svetového formátu. Organizátori sú skvelí a pretože trať je pri kúpeľnom mestečku, chodí tam aj veľa divákov. Naposledy ich tam bolo päťtisíc.
l Aké máte plány do budúcnosti?
- Moja forma je zatiaľ na vzostupe. Budúci rok je minimálne dvanásť alebo trinásť svetových súťaží vrátane majstrovstiev sveta a Európy, na ktorých by som chcel zajazdiť najlepšie ako budem môcť.

l Používate ešte bicykel ako dopravný prostriedok? Jazdíte na ňom po meste?
- Samozrejme, bežne. Rád sa idem len tak previezť, nech je to kamkoľvek.
l Aj na pretekárskom?
- Áno, ale radšej ho nespúšťam z dohľadu. A keď idem do obchodu, vezmem si pre istotu nejaký lacnejší.
 
(kam)
 

Ohodnoťte článok: