V boji so závislosťou sa pacient nesmie cítiť sám

November 2012 / Prečítané 1281 krát
   Závislosť od alkoholu a iných omamných látok sa už dlhé roky lieči v Pinelovej nemocnici. Závislým však aktívne pomáha aj tretí sektor. V Pezinku v roku 2010 vznikla organizácia Lepšia cesta, n. o., ktorá závislým poskytuje bezplatne pomoc pred vstupom na liečbu, poradenstvo počas ambulantnej liečby či skupiny pre tzv. „čistých“ teda abstinujúcich klientov.
   Pomoc ľuďom, ale i rodinám, ktorým do životov vstúpili alkohol či drogy, poskytuje v Pezinku nezisková organizácia Lepšia cesta. Odborníci pod vedením klinickej psychologičky Mgr. Barbory Sládekovej poskytujú klientom a ich príbuzným starostlivosť formou odborného poradenstva či terapeutických skupín. A čo je dôležité, poskytujú ju bezplatne vďaka tomu, že ich činnosť pravidelne finančne podporujú Bratislavský samosprávny kraj, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR a Úrad vlády SR.
   „Klientmi Lepšej cesty sú napríklad pacienti, ktorí majú za sebou hospitalizáciu a potrebujú pomôcť s návratom do bežného života,“ vysvetľuje psychologička Mgr. Jana Beňušková. „Je pre nich často ťažký prechod z nemocničného či resocializačného zariadenia do reálneho sveta. Lepšia cesta slúži aj vďaka dennému stacionáru ako „most “. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí majú problém s drogami, ale nevedia, akú pomoc by potrebovali. “
   Tí, ktorí sa rozhodli pre abstinenciu, chodia na individuálnu terapiu, či do terapeutickej skupiny podľa toho, čo im vyhovuje. Osobitne fungujú skupiny pre drogovo závislých a pre alkoholikov. Hoci mladá generácia skúša rôzne omamné látky, problémom číslo jedna stále ostáva alkohol.
   „Klienti, ktorí sa na nás obrátia po ukončení ústavnej liečby, už väčšinou poznajú svoj problém, a tak majú aj menšie zábrany o ňom hovoriť. To je veľmi dôležité, pretože práve to ich lieči,“ vysvetľuje psychologička Mgr. Jana Beňušková. „Klienti na skupinách hovoria o tom, čo ich trápi alebo čo majú nové a ako sa im darí. Vzájomným odovzdávaním skúseností si pomáhajú. Úlohou terapeuta je skupinu viesť, poukázať na príčiny problémov, poskytnúť podporu a pochopenie klienta“.
   Súčasťou práce odborníka je však aj komunikovať s okolím klienta. Je totiž dôležité, aby jeho snahu vymaniť sa zo závislosti pochopili a podporili jeho najbližší – príbuzní alebo priatelia. Každý klient je iný, abstinencia však nepozná výnimky. Má presné pravidlá, ktoré človek musí dodržiavať. Týkajú sa manipulácie s alkoholom, účasti na oslavách, skladovania alkoholu doma, čo je pri abstinencii zakázané. Zdanlivo samozrejmé zvládnutie každodenného života je pre klienta náročné najmä v našej spoločnosti, ktorá je voči alkoholu tolerantná a jeho pitie je bežným rituálom...
   „Sú klienti, ktorí sa vedia kontrolovať sami a využívajú na to rôzne rituály,“ hovorí J. Beňušková. „Niekto začne napríklad deň tým, že si poskladá pyžamo, čo sa možno zdá bezvýznamné, no pre závislého klienta je to začiatok režimu, ktorým sa riadi. Podstatné je, aby mal klient pred sebou neustále krátkodobé ciele, konkrétne činnosti, na ktoré sa zameriava. Dlhodobý cieľ by sa mu javil ako veľmi vzdialený až nereálny. “
   Realita je totiž neúprosná: závislosť sa vyliečiť nedá. Pre abstinujúceho alkoholika bude vždy hoci aj kvapka alkoholu znamenať hrozbu recidívy. Najmä v prvých rokoch abstinencie je
preňho ťažké prijať nový životný štýl. Ľahšie je pomáhať si každodennými predsavzatiami, napríklad: „Dnes strávim deň bez alkoholu.“
   „Aj skupiny by mali klienti navštevovať po celý život,“ dodáva psychologička Jana Beňušková. „Niektorí naši klienti abstinujú už štyri alebo päť rokov. Rozhodne sa však lepšie vyrovnávajú so svojím problémom, ak sa necítia sami.“
 
(kam)

Ohodnoťte článok: