Vinohradom pomáhajú dobrovoľníci

Október 2012 / Prečítané 818 krát
   Slovo brigáda sa nám možno za éry socializmu zunovalo. Ale nebyť dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní priložiť ruku k dielu bez nároku na odmenu, mnohé veci by nefungovali ani dnes. Napríklad by nemal kto čistiť a kultivovať prírodu v pezinskom vinohradníckom chotári. Pravidelného brigádnickeho upratovania vo vinohradoch sa v sobotu 13. októbra 2012 zúčastnilo takmer štyridsať ľudí.
   „Vinohrady nad Pezinkom predstavujú zaujímavú rekreačnú lokalitu navyše popretkávanú spevnenými cestami a asfaltkami, vhodnými pre pešiu turistiku aj pre cyklistov. Asi dvadsať alebo tridsať rokov sa však o túto oblasť nikto nestaral,“ vysvetľuje Oľga Bejdáková, ktorá je predsedníčkou Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov, iniciátorkou pravidelného upratovania vo vinohradníckom chotári a zjavne aj neformálnou veliteľkou sobotňajšej akcie.
   „Korytá potokov a jarky boli už natoľko zarastené a zasypané smetím, že voda cez ne vôbec neodtekala,“ hovorí O. Bejdáková. „Keď pršalo alebo sa topil sneh, všetka voda stekala po cestách, takže sa tadiaľto vôbec nedalo chodiť a celá lokalita bola podmáčaná. To bol aj prvotný impulz, prečo sme sa rozhodli pustiť do kultivovania našej vinohradníckej oblasti. Sme radi, že nakoniec Mesto túto myšlienku podporilo. “
   Pravidelné brigády sa vo vinohradoch organizujú od jesene 2010. Tá októbrová bola v poradí šiesta. Hoci vlastníkov viníc tu vidieť pomenej, bohaté zastúpenie má priamo pezinská radnica. „Oceňujem, že tu spravidla nechýba primátor mesta ani viceprimátori,“ dodáva O. Bejdáková.
   Cenný je tiež príspevok firiem, ktoré mestu bezplatne poskytujú techniku aj ľudí. Príkladom sú Petmas, Milan Pátek, vinárstva Skovajsa či VPS – Pavelka a syn, a pochopiteľne Mestský podnik služieb. „Zabezpečujeme na týchto brigádach techniku ako sú píly či krovinorezy,“ vysvetľuje riaditeľ podniku Miroslav Lošonský.
   „Dôležité však je, aby s touto technikou robili aj ľudia, ktorí sú odborne spôsobilí.“ Hoci sobota začínala sychravo, počas dopoludnia sa oblaky rozplynuli a nad jesenne sfarbenými vinohradmi zasvietilo slnko. Pohľad na kopy vyklčovanej či pokosenej buriny a na vyzbieraný odpad prezradil, že brigádnici majú plný nárok na obedňajšiu pauzu – občerstvením bola cigánska, domáci jablkový koláč a pozvanie na čierne pivo po záverečnej.
   „Staré príslovie hovorí – kto chce slopať, musí kopať,“ hovorí primátor Oliver Solga. „Keďže sme milovníci vína, musíme sa o vinohrady starať. Prvým dôvodom, prečo sme sa pustili do pravidelných brigád bola snaha, aby voda z krajiny neodtekala po cestách a aby ich neničila. Druhý dôvod je samozrejme estetický. Keď je krajina zanedbaná, ľudí to priam láka, aby v nej nechávali aj odpad, pretože, ako sa hovorí – malá kopa pýta viac. Kultivovaná krajina predsa len zabraňuje takémuto konaniu. No a napokon, remízky, medze a komunikácie sú tiež majetkom mesta, o ktorý sa musíme starať.“
   Žiaľ, mnohí vlastníci viníc sa údržby verejných priestranstiev nezúčastňujú. Primátor Solga však upozorňuje: „Začneme v tomto smere robiť nielen osvetovú činnosť ako doteraz, ale aj represívnu! “
   Do prezenčky dobrovoľníkov sa zapisuje aj pani Alena Berezňáková, ktorá má pre svoju účasť jednoduché vysvetlenie: „ Chceme, aby to tu bolo peknejšie. “
   Vladimír Píš, majiteľ známej levanduľovej záhrady, popisuje stretnutie s okoloidúcimi turistami, ktorí boli prekvapení, že sa nepracuje kvôli investorom a plánovanej výstavbe, ale iba tak – aby krajina vyzerala lepšie. „Rozhodne sa počas dvoch rokov pravidelných brigád veľa zmenilo,“ dodáva V. Píš. „Je to vidieť na prvý pohľad a aj ohlasy sú pozitívne.“
Jedným z výsledkov upratovania bola napríklad aj vyčistená Šiclovská studnička z roku 1896, z ktorej aj teraz, v období dlhotrvajúceho sucha, takmer zázračne vytekala voda.
   Podstatné je, aby táto dobrovoľnícka aktivita vydržala, pretože dve či tri desaťročia nečinnosti by vinohradnícky chotár vrátili do stavu, v akom bol predtým. „Udržiavanie vinohradov nie je iba úctou k tradícii,“ dodáva Oľga Bejdáková. „Tunajší vinohradnícky chotár je vďaka svojej ucelenosti priam stvorený pre verejné akcie. Predstavuje kultúrnu a spoločenskú hodnotu a má potenciál prilákať návštevníkov. Na to je však potrebné, aby bol príťažlivý a čistý.“
 
(kam)

Ohodnoťte článok: