Jedna otázka primátorovi

Október 2012 / Prečítané 823 krát
Primátora mesta Mgr. Olivera Solgu sme požiadali o odpoveď na túto otázku:

l Nedávno sa uskutočnil pracovný snem Únie miest Slovenska, ktorého ste sa ako viceprezident aktívne zúčastnili. Spolu s vašimi kolegami, rovnako ako s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, ste veľmi podrobne prerokovali súčasnú neutešenú situáciu, v ktorej sa slovenské mestá nachádzajú. Hlavným bodom snemu bol najmä dopad krízy na financovanie a rozpočet miest na budúci rok. Prijali ste memorandum navrhnuté vládou a výzvu ministra financií, ktorý žiada šetrenie na platoch zamestnancov miest päť percent a zníženie bežných výdavkov o desať percent. Ako to budete riešiť konkrétne vy v našom meste?

- Všetci primátori si uvedomujeme vážnosť situácie a vnímame predpokladané dopady krízy na mestá a ich občanov. Uvedomujeme si tiež, že iná cesta ako šetrenie asi neexistuje. V praxi to však bude znamenať zastavenie všetkých rozvojových programov, výrazné šetrenie energií, obmedzenie výdavkov na kultúru a šport a mnohé ďalšie nepopulárne opatrenia. Tak, ako to berú na vedomie primátori, budú sa s tým musieť stotožniť aj občania. Na platoch neušetríme nič, pretože sú nízke, dva roky boli zmrazené a ani doteraz sme ich nedokázali zvýšiť aspoň o infláciu. Sme radi, že semtam môžeme dať niekomu odmenu za mimoriadnu prácu. Od roku 2009 sme znížili stav pracovníkov na Mestskom úrade o osem pracovníkov, čo bolo desať percent. Medzitým ale pribudli ďalšie kompetencie a povinnosti a prácu bolo treba prerozdeliť. Rapídne sme znížili práce na dohodu. Problémom, na ktorý dlhodobo poukazujeme, je fakt, že na mestá sa prenášajú kompetencie zo štátu, ale bez adekvátneho finančného krytia. Vďaka tomu doplácame na prenesený výkon štátnej správy stá tisíce eur z vlastného rozpočtu. Bývalá vláda nám „ukradla“ 19 percent z každého predaného majetku. To znamená, že ak sa nám podarí na budúci rok predať prebytočné nehnuteľnosti, budeme musieť štátu odviesť na daniach 250 tisíc eur. Neviem tiež, ako sa nám v budúcom roku podarí znížiť bežné výdavky o desať percent. Treba predsa kúriť, svietiť, odvážať odpad, opravovať cesty a chodníky a „milión“ ďalších vecí. Aj v čase krízy predsa musí fungovať mestský úrad, mestská polícia, materské a základné školy a sociálne zariadenia. Popritom ešte CVČ, ZUŠ, PKC, kino, plaváreň a ďalšie inštitúcie a činnosti, ktoré sú pre mesto a jeho občanov dôležité a bez ktorých si štandard, na ktorí sú zvyknutí, len ťažko vedia predstaviť.
   Ak nechceme zvyšovať daňové zaťaženie našich občanov, a to naozaj nechceme, zostáva nám len šetriť. V porovnaní s inými mestami máme ešte niekoľko nehnuteľností, ktoré mesto nedokáže využívať, a preto sa ich chystáme predať. Máme tiež niečo ušetrené v bankách aj v rezervnom fonde, niečo dokážeme získať z prenájmov. Toto je však riešenie len na dva tri roky, potom naozaj neviem, ako bude fungovať nielen naša samospráva, ale vôbec samospráva na Slovensku. Už dnes sú totiž mnohé mestá na pokraji nútenej správy, nemajú žiaden majetok, ale naopak veľké dlhy, prípadne rizikové súdne spory.
   V súčasnosti pripravujeme rozpočet na budúci rok. Už dnes je jasné, že naplniť požiadavky na kapitálové výdavky definované poslancami alebo občanmi nebude možné. Budeme sa však snažiť urobiť všetko, čo je nevyhnutné pre štandardné fungovanie mesta tak, aby krízu aspoň zo strany mesta občania pocítili čo najmenej.
 
(r)