Archeologický výskum na Moyzesovej ulici

August 2012 / Prečítané 1603 krát
   
   V mesiacoch marec a apríl sa v priestore pred budovou dnešného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Moyzesovej ulici uskutočnil zatiaľ najväčší archeologický výskum na území Pezinka. A to najväčší nielen z pohľadu odkrytej plochy ale aj z hľadiska zistených poznatkov o histórii nášho mesta.
   Samotnému predstihovému výskumu, ktorý bolo možné zrealizovať najmä vďaka ústretovosti a ochote investora spoločnosti Vista Real, s.r.o., predchádzala kompletná skryvka navážok, ktorá odhalila zvyšky kamennej architektúry a množstvo fragmentov keramiky, ktorú možno rámcovo zaradiť do obdobia 13.-15. storočia. Následný archeologický výskum priniesol množstvo nových informácií o urbanizme a stavebnom vývoji Pezinka.
   Územie, ktoré bolo skúmané archeologickým výskumom sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína ako ulica Bodenzeil (Podenczayl) až v listine z roku 1425, ktorou si grófi zo Sv. Jura a Pezinka rozdelili mestečko Pezinok. V tej istej listine je spomenutý aj špitál s kaplnkou Sv. Ducha, ktorý stál na mieste bývalej základnej školy. Špitál sa však spomína už skôr. Z polovice 14. storočia totiž pochádza bližšie nedatovaný testament bratislavského kanonika Perichtolda, pochádzajúceho z Pezinka, ktorým odkázal peniaze pezinskému charitatívnemu Bratstvu Božieho tela, ktoré spravovalo špitál Božieho tela s kaplnkou.
   Ulica Bodenzeil sa následne spomína v roku 1437 v registri desiatkového vína a v tomto dokumente je už spojená so Špitálskou ulicou. Následne sa spomína v urbári z roku 1601.
Lokalita archeologického výskumu sa nachádza v tesnej blízkosti renesančného mestského opevnenia, ktoré vznikalo priebežne od roku 1615 do roku 1670. Vznik tohto opevnenia a skutočnosť, že ulica Bodenzeil nebola do tohto opevnenia zahrnutá, výrazne ovplyvnil osídlenie na tomto území. V predpolí mestského opevnenia sa totiž spravidla nemohli nachádzať kamenné stavby, ktoré by potenciálny útočník využil ako strategické body pri dobývaní mesta.
A toto bol pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo bola lokalita tak dobre zachovaná, len s minimom novších stavebných zásahov, ktoré by inak zničili nálezové situácie.
   Výskum nielenže potvrdil existenciu kamennej architektúry v meste už v 15. storočí, ale odhalil aj staršie fázy osídlenia, tvorené zahĺbenými drevenými zemnicami, ktoré môžeme rámcovo datovať do 13.-14. storočia. Tieto pozdĺžne drevené stavby už rešpektovali uličnú čiaru. Neskôr ich vo viacerých fázach nahradili menšie kamenné stavby, ktorá stáli vo vnútri parciel a postupne boli spájané do väčších celkov. Tento poznatok bol zistený už počas archeologického výskumu na Holubyho ulici č. 22. Okrem množstva archeologického materiálu a muriva výskum odkryl tiež dve studne a takmer kompletne zachovanú keramickú pec z mladšieho, azda renesančného obdobia.
    Výsledky výskumu nám umožňujú potvrdiť predpoklad, že dnešné mesto postupne vznikalo spájaním viacerých urbanizačných celkov, z ktorých jeden sa rozkladal práve v okolí špitála a kaplnky sv. Ducha a lemoval pôvodnú starú cestu z Bratislavy do Trnavy, keď ešte neprechádzala mestom.
 
Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: