Stavanie májov v Grinave v minulosti

Máj 2012 / Prečítané 971 krát
   Grinavskí mládenci stavali máje v noci na 1. mája. Dva veľké 15 metrové máje postavili pred kostolom a pred Bunčákovým mlynom. Mládenci obchádzali dievčatá, ktoré im dávali svoje ručníky. Tie priviazali za jeden roh na vrcholec mája namiesto stužiek. K nim zavesili aj jednu fľašu ako odmenu pre tých, ktorí budú snímať máj. Preto ho snímali opatrne, aby fľašu nerozbili a neprišli o odmenu. Zo sňatého mája si dievčatá svoje šatky vzali späť, alebo ich darovali svojmu milému.
   Okrem veľkých májov stavali mládenci aj menšie, asi 3-4 metre vysoké máje pred domy svojich vyvolených dievčat. Najprv si išli poobzerať stromy v lese a ten, ktorý sa im páčil, si odkúpili na lesnej správe. Mládenec s tromi – štyrmi kamarátmi strom s výnimkou vrcholca olúpali od kôry. Raz sa stalo, že máj viezli na viacerých bicykloch a vrcholec sa im odlomil. Mládenci sa však vynašli: odrezali vrcholec z najbližšej lipy a nasadili ho na máj. Máj pred domom stavali v noci, v tichosti. Dievčatá síce počuli, že sa pred ich domom kope, ale z domu nevychádzali, kým nebol máj hotový a mládenec nezaklopal na okno. Vtedy domáci vyšli von a mládencov pohostili vínom a buchtami.
    Mesiac máj je považovaný za čas lásky. Ale s tematikou lásky súvisia aj smutné príhody z Grinavy, ktoré si rozprávali starí ľudia.
   Chudobná dievčina sa zamilovala do bohatého mládenca, ale jeho rodičia mu v láske bránili, pričom mu hľadali bohatú nevestu. Keď dievčina videla, že si nemôže vziať svojho milého, našla si iného, chudobného, ktorého neľúbila. Keď sa už obliekala na sobáš a chvíľu zostala v izbe sama, utiekla von oknom cez humná, kde ju čakal jej bohatý milý a spolu utiekli do Ameriky. Až o dvadsať rokov sa ozvala svojim rodičom, ktorí si o nej mysleli, že je mŕtva.
   Snúbenec istej nevesty bol narukovaný na vojne. Keď prišiel z vojny, konala sa svadba v grinavskom kostole. Nevesta zložila manželskú prísahu, ale ženích už nestihol, lebo na mieste padol mŕtvy. Dostal mŕtvicu, alebo, ako sa v Grinave hovorilo: šlek ho trefil. Preto ho pochovali ako slobodného: nevesta už bola oblečená v čiernom závoji ako vdova, ale v rukách niesla na vankúši zlomenú sviečku – ako slobodnému mládencovi.
   Janko R. bol jediný syn svojich rodičov, okrem neho mali len dcéry. Chodieval do Grinavy za frajerkou, ktorá však mala iného. Raz na začiatku roka, pri driapaní peria, sa hovorilo, že Janka zabili. Ľudia totiž išli na fašiangový jarmok a za dedinou na pustom mieste ho našli zabitého deviatimi ranami noža. Jeho milá so svojím frajerom ušli do Ameriky. V zahraničí ich šťastie nečakalo, jemu utrhlo nohu a ona zomrela pri pôrode. Túto smutnú udalosť pripomína pomník na začiatku Grinavy smerom od Pezinka s nápisom: „Tu skonal Ján R. dňa 2. marca roku 1921 v 25. rokou svojho veku z 9 ranami Zavraždenou rukou Pomník sa postavil 1921 juli 14ho.“ Hneď po tragickej udalosti bola zložená nasledujúca pieseň:
Pri Grinave smutná udalosť sa stala,
zabili Janíčka, keď tmavá noc bola.
Ani sa nenazdal vo svojej veselosti,
ej, že on zloží pri Grinave kosti.

Keď skonával, na Boha zavolal,
keď pri smrti mamičku nemal:
Ostaňte tu, má mamička, zbohem,
ej ,vy neviete, čo je s vašim synem.

Vy, mládenci, nezapomínajte na mňa,
že už rastie na mém hrobe tráva.
Zasaďte mi rozmarín zelený,
ej, to budem mať miesto mladej ženy.

Vy, dievčatá, nezapomínajte na mňa,
že už na mém hrobe rastie tráva.
Zasaďte mi červenú ružičku,
ej, modlite sa za moju dušičku.

Tematika lásky sa vyskytuje
aj v ďalšej grinavskej ľudovej piesni:

Nad Grinavú letí malý vtáček,
menovaný je malý slavíček.
Nese on psaní, v nom napísaní,
položil ho milej na stoleček,
kde si kladie svoj zelený vieneček.
Ked sa milá ze sna prebudila,
lístoček do pravej ruky vzala.
Číta, narieka, smutne si vzdychá,
že má byt zbavená milování
pre falešné ludské omlúvaní.
 

Peter Sandtner

Ohodnoťte článok: