Starý Pezinčan

Marec 2012 / Prečítané 1084 krát
   Týchto pár viet píšem za svojho otca Rudolfa Tyka, ktorý ich svojmu mestu už nikdy nepovie (zomrel 29. 2.). Celý život prežil v meste, kde sa narodil. Bol hrdým lokálpatriotom. Poznal Pezinok, jeho históriu, ľudí, ich rodokmene, spoločenské udalosti. Bol šťastný, keď sa mohol prejsť po pezinských uliciach, stretnúť známych ľudí, posedieť si na kávičke alebo koláčiku v Pluse či v cukrárni u pani Šiškovej. Veľmi sa tešil zo všetkých novôt v našom meste, z jeho skrášľovania, a bol naň veľmi hrdý.
   Okrem toho, že poznal, kde kto býva, vedel ešte aj kto má akého psíka. Mal rád tieto zvieratá. Už dlho chýba všetkým, ktorých stretával na jeho denných prechádzkach. Verím, že si aj tam hore už vykračuje po ceste tak ľahko, ako si vykračoval po námestí a stretáva ľudí, „starých Pezinčanov“, ktorí mu tu na zemi veľmi chýbali.
 
Danica Tyková
 

Ohodnoťte článok: