Veľkonočné zvyky v Pezinku, Grinave a Cajle

Marec 2012 / Prečítané 1234 krát
   Veľkonočné trojdnie predchádzal štyridsaťdňový pôst, ktorý sa začal Popolcovou stredou. V Pezinku sa nevarili osobitné pôstne jedlá, pretože strava bola chudobná počas celého roka. Varili sa fazuľové, zemiakové a šošovicové polievky, slíže, buchty a lokše. V piatok a sobotu sa mäso nevarilo.
   V Grinave ľudia domy líčili dvakrát v roku: na Veľkú noc a na hody. Fasády natierali na bielo a sokle na spôsob kávovej alebo zelenej farby, ako sa komu páčilo. Na rozdiel od Slovenského Grobu, kde líčili domy na zeleno a modro, preto ich prezývali „bobelenkové“. Cestu pred domom v Grinave polievali každú sobotu a zároveň vykosili jarky pre domami, v ktorých sa deti hrávali. Dvor deti zametali bez toho, aby im to rodičia prikazovali.

Kvetná nedeľa
   Na Kvetnú nedeľu chodievali v Grinave dievčatá s létečkem, čo bola vlastne kratšia haluz z vŕby, ozdobená vajíčkami. Pri príchode do domu zaspievali: „Či je toto nový dom, nové leto, by vám páni hospodári pekne zaspívali. Hej sa hory zelenajú, krásne kvietky rozkvitajú. Tade chodí Matka Božia, hľadajúca Syna svojho premilého. Budte vy, babenky, veselé, my vám to létečko neseme. Pekné, zelené, rozmarínové, na pamiatku Krista, spomen duša čistá...“ V tento deň pán farár v kostole požehnal jabrátka, ktoré si ľudia vzali domov. Ukladali ich do maštale a na húru proti zlým duchom, niektorí aj do vinohradu na štek.
   Aj na Cajle chodievali na Kvetnú nedeľu po domoch deti - dievčatá a chlapci s létečkem. Bola to malá vŕba, na ktorej boli zavesené výduvky (vyfúknuté vajíčka), oblepené šáším a zlatom, zavesené na nitke. Boli to kršáky alebo džbánky. Kršáky mali trup z vajíčka, ku ktorému boli pripevnené tri krídelká z farebného papiera. Všetky výduvky nezavesili na létečko, ale niektoré nosili v košíčku, z ktorého si gazdiná vybrala. Deti pri podomových obchôdzkach spievali túto pieseň:

Keď išiel Pán Ježiš do Jeruzalema
pre naše spasení, pre sve umučení,
tie židovské dietky, tak ho vítali,
zlaté rúcho pod neho stlali.
Kerá rúcha nemala, ratolesti vzala,
aj tá Ježišovi chválu vzdávala.
Leto zelené, rozmarínové,
na pamiatku Krista, spomeň duša čistá.
Buďte tu babičky veselé, už vám to letečko neseme.
Či je toto nový dom, nové leto máme
aj vám, páni hospodári, pekne zaspívame.
Buďte tu babičky veselé, s Panem Bohem zostávajte.


Zelený štvrtok
  
Na Zelený štvrtok dopoludnia sa pri sv. omši „zaviazali zvony“. Keďže sa nezvonilo, zvony v kostole nahradili rapkáče. V kostolnej veži v Grinave sa dodnes nachádza veľký drevený rapkáč, ktorým zvonár zvonil po zaviazaní zvonov. Zvony sa rozviazali až na Veľkonočnú vigíliu na Bielu sobotu.

Veľký piatok
   Na Veľký piatok sa v Grinave konzumovali ryby – slanečky, kilo ktorých vtedy stálo 50 halierov. Rodina si ich nakúpila plný kýbl. Ľudia ich vyumývali a celý deň a noc ich močili v sladkokyslom náleve, lebo boli veľmi slané. Po vypucovaní ich najemno nakrájané naložili do kýbla, pričom medzi ne kládli vrstvy cibule.
   Na Veľký piatok sa v Pezinku držal prísny pôst. O 14. hodine sa vybrala procesia Pezinčanov na pezinskú kalváriu v lese. Procesia kráčala od farského kostola, pričom niektorí veriaci sa pridávali aj pri Božej muke na Kozej ulici alebo pri Kaplnke sv. Rozálie. Pri tejto kaplnke bolo aj oficiálne zastavenie s modlitbou. Na čele procesie išli miništranti s krížom, za nimi muži a na konci ženy. Pán kaplán a modleník Ján Kovačovský, prezývaný Prašúch, išli približne v strede sprievodu, blízko žien, pretože tie najviac spievali, chlapi zvykli viac vyprávať ako spievať. Modleník sa cestou predmodlieval modlitbu posvätného ruženca a prechádzajúc cez mesto veriaci spievali aj nábožné piesne. Keďže na kalvárii neboli zastavenia krížovej cesty, veriaci stáli na mieste a pán kaplán pred nimi pri troch krížoch. Po úvodnej piesni, ktorou pozdravili svätý kríž, nasledovali modlitby a kázeň. Po príchode z kalvárie boli vo farskom kostole obrady Veľkého piatku. Boží hrob bol postavený v bočnej Kaplnke sv. Anny zo strany bočnej lode. Každú hodinu sa pri ňom striedala stráž ako povinná pocta – skauti a mládež.

Biela sobota
   Ráno na Bielu sobotu sa pri sv. omši „rozviazali zvony“, vykonal sa obrad s ohňom a boli pokrstení katechumeni. Večer z pezinského farského kostola v rámci obradov Vzkriesenia vyšla procesia mestom rovnakým spôsobom, ako na slávnosť Božieho Tela. V procesii boli nastúpení hasiči a dychová hudba, niesla sa socha Vzkrieseného, paškál a pod baldachýnom pán farár niesol Prevelebnú sviatosť Oltárnu. Veriaci ľud pri tom spieval: Aleluja, chváľme Boha, Boha svojho. Procesia sa vrátila späť do farského kostola, kde pán farár udelil eucharistické požehnanie. „Až odspívali aleluja“ – čiže po procesii sa skončil pôst a ľudia si mohli odrezať zo šunky.

Veľkonočná nedeľa
  
Veľkonočná nedeľa ako najväčší sviatok v roku sa svätil účasťou na svätej omši v kostole, ale aj slávnostným obedom. Okrem sviatočnej hovädzej polievky to bolo predovšetkým kozliatko, ktorého chrbát bol naplnený plnkou zo žemlí a stehná a ostatné mäso sa podávali vyprážané spolu so zemiakovým šalátom Na Veľkú noc už mali Pezinčania napečené bábovky „kuglufy“, orechové a makové záviny ako aj pagáče a vajíčka pre šibáčov. Popoludňajším druhým jedlom bola údená šunka, varená v kapuste, s chlebom.

Veľkonočný pondelok
   Na Veľkonočný pondelok chodili pezinské deti šibať korbáčom a polievať do rodín svojich príbuzných. Niektoré deti obišli aj takmer všetky domy a tak využili šancu zarobiť si 50 halierov, koláč alebo vajíčko, ktoré priniesli domov. Deti si nemuseli nosiť so sebou vodu, keďže v každom dome bola studňa a studne boli aj na uliciach. Stačilo im naťahať si vodu zo studní pomocou reťaze. Mládenci vytvárali skupiny v počte asi štyria až šiesti, ktoré chodili spoločne šibať dievčatá alebo príbuzné. Každý z nich mal vlastný malý korbáč, ale nosili so sebou aj veľký spoločný korbáč, na ktorý im každá vyšibaná dievčina zavesila stužku. Po skončení šibačky potom podľa počtu stužiek zistili, koľko domácností navštívili. Mládenci dostali od dievčat maľované vajíčko a boli pohostení koláčom, kúskom šunky alebo klobásky a tiež vínom alebo pálenkou. Šibať sa mohlo len dopoludnia. Popoludní bola šibačková zábava, ktorej sa zúčastnili tí šibáči, ktorí ešte vládali po pohosteniach v domoch dievčat.
   Aj v Grinave na Veľkonočný pondelok chodievali chlapci šibať a polievať dievčatá, pričom používali tie isté verše, ktoré aj dnes. Každý mládenec si išiel vyšibať svoju milú a ponavštevoval aj všetky ženy a dievčatá vo svojej rodine. Dievčatá nemali rady polievanie, pretože v čase Veľkej noci bolo ešte pomerne chladno a mohli dostať zápal pľúc. Mládencov odmenili výduvkami vajíčok s napísaným menom svojho vyvoleného. Tieto výduvky maľovali niektorí ľudia v Grinave, a tí ich predávali dievčatám.
 
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: