Vločka nádeje pre Mišku

Február 2012 / Prečítané 1097 krát
   Rodíme sa, zomierame, milujeme, nenávidíme, dospievame, starneme, učíme sa, bohatneme, raz sa hádame, raz udobrujeme, raz sa prejedáme, raz chudneme... Snažíme sa pochopiť nepochopiteľné, zvládnuť nezvládnuteľné, dosiahnuť nedosiahnuteľné.
   Trápime sa kvôli našej mastnej pleti, kvôli neposlušným deťom, kvôli malému platu. Ponáhľame sa za autobusom, no vieme, že príde ďalší, za láskou, no niekde nás čaká silnejšia. Vymýšľame nové módne trendy, chceme modré z neba a svetový mier. Chceme mať plné účty peňazí, no aj tak ich šmahom ruky minieme na zbytočnosti. Chceme byť úspešní, vzdelaní, inteligentní. Jednoducho mať dobrý život.
   A zrazu v tom stereotypnom živote, z čista – jasna, len tak mimochodom, zaklope na tvoje životné dvere pani Choroba a ty zostaneš stáť v nemom úžase. …JA? PREČO PRÁVE JA?! Vtedy už na otázky nezostáva čas! Všetko sa obráti o 180 stupňov a teba už absolútne netrápi mastná pleť alebo svetový mier. Začneš prehodnocovať život, hodnoty …myslíš len na zdravie.
Čo môže pomôcť? Sila? Láska? Modlitba? Peniaze? Zdravie si síce za peniaze nekúpiš, ale každá pomoc je dobrá... Toto sme si povedali aj my, študenti Obchodnej akadémie v Pezinku a prostredníctvom nadácie Dobrý anjel sme darovali 285 eur rodine, ktorá sa kvôli ochoreniu staršej dcéry Mišky dostala do finančných problémov. Pýtate sa ako?
   Minulý rok 20. decembra sme na našej škole zorganizovali po druhýkrát charitatívnu vianočnú burzu s názvom Vločka nádeje. Žiaci tretích ročníkov pripravili pohostenie a ponúkli tiež na predaj drobnosti, ktoré buď vlastnoručne vyrobili alebo upiekli. Priniesli veci, ktoré už doma nepotrebovali a takto dali „druhú šancu“. Spoločne sme vytvorili na škole príjemnú atmosféru s pocitom, že pomáhame tým, ktorí to potrebujú.
   Veríme, že vyzbierané peniaze, ktoré do Miškinej rodiny putovali, aspoň kúsok pomohli, a na ich perách sa na chvíľu objavil úsmev. Nechceli sme spraviť žiadne zázraky, chceli sme dodať kúsok sily na zvládnutie všedného dňa.
   Na záver patrí veľké ĎAKUJEME pani profesorkám, ktoré napadla táto myšlienka a za pomoc, ktorú nám poskytli.
   Taktiež ďakujeme aj študentom, ktorí priniesli veci na predaj.
   Spoločnými silami sme pomohli. Veď predsa ľudia ľuďom pomáhajú!
 
Nikola Benkovská, 3.C
 

Ohodnoťte článok: