Fašiangy v Grinave v minulosti

Január 2012 / Prečítané 1534 krát
Bunčákov hostinec.   Po 31. decembri, nazývanom Starý rok, počas ktorého obyvatelia Grinavy jedli údené mäso s kapustou a zemiakmi, nastal Nový rok. V tento deň sa podávala hovädzia polievka a knedle a rodiny si chodili navzájom vinšovať ešte dopoludnia, predtým ako išli do kostola. Kto to nestihol, išiel vinšovať aj popoludní. V tom čase totiž bývala „velká“ sv. omša o desiatej hodine.
   Keď skončilo vianočné obdobie, prišli fašiangy. V čase fašiangov sa konali zábavy v tri dni po sebe: v sobotu, nedeľu a pondelok. V utorok pred popolcovou stredou sa ľudia zabávali len do jedenástej hodiny večer, aby o polnoci boli už všetci doma, lebo vtedy sa začínal pôst.
   Na konci fašiangov chodila po dedine mládež „pod šablu“, prezlečená za maškary. Zväčša mali naopak oblečené kabáty a chlapi boli prezlečení za ženy. Niektorí mládenci mali krošnu, iní víno, ďalší zbierali vajcia a niektorí mali šabľu, na ktorú napichovali klobásy a slaninu. Brány vtedy mali len rodiny Bunčáková a Neradová, ostatní mali otvorené dvory, a preto domáci vyšli von, keď uvideli pred domom maškary a odmenili ich.
   Svoju obchôdzku maškary ukončili v hostinci, kde spoločne zjedli svoju výslužku. V tom čase boli v hostinci lavice len okolo stien a na nich sedeli len starší ľudia. Mladí neustále stáli v strede, v kole. Neboli však opití.
   Keď sa chcel chlapec odvďačiť dievčine, pozval ju na pol deci sladkého nápoja, nie alkoholického. Bitky o frajerku sa však diali často. Starí ľudia hovorili, že „kde sú psi, kohúti a mládenci, o bitku neni núdza.“
   Popolcovou stredou sa začalo pôstne obdobie. Počas štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou ľudia v Grinave varili fazuľovú polievku, slíže, zemiakovú polievku, zemiakovú kašu, paradajkovú polievku, kmínku a červíčkovú polievku, ktorú varili z vody z vyvarených zemiakov. Túto vodu zliali do misy, nastrúhali do nej cesnak a pridali zemiaky a masť.
   V Grinave boli hostince dva: Bunčákov hostinec, ktorý slúžil iba prominentným hosťom a Kepplingerov hostinec na dolnom konci, ktorý bol z toho dôvodu miestnymi obyvateľmi hojne navštevovaný. Chýrny Bunčákov hostinec bol obľúbeným miestom hladných a najmä smädných Bratislavčanov, pretože okrem vína sa v ňom podávala aj výborná husacina. Bunčákovci, ako aj iné bohatšie rodiny v Grinave, mali aj slúžky. V sále na poschodí Bunčákovho hostinca sa po druhej svetovej vojne konávali nielen zábavy a svadby, ale aj divadelné predstavenia najmä od Ferka Urbánka, napríklad Kríž pod lipami, Hlúpy Jano, Lurdská pasáčka a iné. V noci na 1. mája pred Bunčákovým hostincom ako aj pred kostolom mládenci stavali veľký 15 metrový máj. V Bunčákovej záhrade boli vysadené sady ruží a filagórie pre hostí z Viedne a v hostinci im hrala cigánska muzika, v ktorej začínal aj slávny Jožko Kmeťo. Keď pred Bunčákovým hostincom stáli tri-štyri autá, využili to vynaliezavé deti a ponúkli zahraničným hosťom, že im budú „ varovať autá. “ Deti sa tak tri-štyri hodiny bavili pri tých autách, strážili ich a nedovolili nikomu, aby sa ich dotkol. Za odmenu dostali 25 – 50 halierov, čokoládu alebo cukrík. V hostinci u Kepplingera sa zase konali okrem fašiangovej zábavy aj hodová, cirkevná a školská. Hodové zábavy boli tri: deň pred hodmi, na hody a v pondelok ešte dozvuky.
   V Pezinku sa počas fašiangov tiež konávali zábavy, medzi nimi aj maškarné. V Kultúrnom dome a Orlovni mávali zábavy napríklad hasiči, katolícka mládež, ženská jednota, spevokol a ďalšie spolky, v Sokolovni Sokoli, evanjelici a ďalší a v sále v zámku poľovníci, vinohradnícke družstvo a iné organizácie. Pred postavením Kultúrneho domu v roku 1936 sa veľa zábav konalo aj v hostinci u Demoviča. V niektorú fašiangovú sobotu boli naraz aj tri zábavy – na troch miestach. Fašiangy boli aj časom zabíjačiek, hoci najviac zabíjačiek sa konalo na jeseň, pred Vianocami alebo pred oberačkou. Údené mäso zo zabíjačiek patrilo medzi fašiangové jedlá či už v polievke alebo s kapustou. V posledné tri dni fašiangov pred pôstom, najmä v nedeľu, mali v každom dome v Pezinku šišky ale aj fánky. Na Popolcovú stredu bol pôst a v nasledujúcich dňoch pôstneho odobia sa jedli kyslé polievky a múčne jedlá ako dolky a buchty a v nedeľu aj
mäso.
 
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: