Staré vianočné zvyky v Pezinku

December 2011 / Prečítané 2556 krát
   Príprava na Vianoce sa v Pezinku začala domácimi zabíjačkami od polovice decembra, aby ľudia mali klobásky a jelítka na Vianoce a na Nový rok šunku, ktorá sa musela dovtedy vyúdiť. Domáci uvarili za kotol zabíjačkovej kaše z krúp (tzv. žobrácka kaša), ktorú jedli každý deň. Celý advent sa inak varili pôstne jedlá ako šošovicová kaša, múčne a mliečne jedlá. Chladné počasie umožnilo skladovanie zabíjačkových výrobkov, ale aj tak ľudia nosievali výslužku susedom a príbuzným: jelítka, mäso, kapustu, ovar. Keď zabíjali susedia, opäť odniesli zabíjačku svojim susedom a tak mal každý k dispozícii čerstvé mäso, keďže nemali chladničku. Keď mäso zasolili do suda, vydržalo dlhý čas. Bolo vhodné na pečenie alebo varenie (napr. guláš), ale nie na vyprážanie. Na vyprážanie slúžilo čerstvé mäso zo zabíjačky od susedov, ale to až značne neskôr, v 50. rokoch, keď sa začali vyprážať rezne.
   Na Cajle ako posledná zabíjala rodina Rosípalová – priamo na Štedrý deň, keď sa už ostatní venovali vinšovaniu a spievaniu vianočných piesní. Preto vznikla posmešná pesnička na melódiu vianočnej piesne Čas radosti, veselosti:

Čas radosti, veselosti ženy plotny pálá
a tá stará Rosípalka jelitá obára.
Ludé sú v kostele, jelitá po stole
a tá stará Rosípalka v postele.


Štedrý deň

   Na Štedrý deň bol každý rok sneh, aspoň 20 – 30 cm. V tento deň Pezinčania držali pôst a nič nejedli. Keď mali doma deti, uvarili pre nich na obed kyslú zemiakovú polievku s chlebom. Ostatní jedli až pri štedrej večeri, ktorú tvorila kapustová alebo šošovicová polievka so sušenými hríbmi a zemiakmi (bez mäsa), prípadne aj so slivkami, keď boli k dispozícii, makové alebo orechové pupáky, jabĺčka, oplátky, orechy a po večeri aj koláče – orechové a makové záviny a calty.
   V Grinave sa večera začala o siedmej hodine. Členovia rodiny sa poobliekali a poumývali. Otec sa pomodlil modlitby Otče náš, Zdravas a Sláva a poďakoval: „Pane, požehnaj tieto dary, ktoré nám zo svojej štedrosti dávaš.“ Alebo sa všetci pomodlili modlitbu Anjel Pána a poďakovanie. Na začiatku večere všetci členovia rodiny ochutnali oblátku s medom a nadrobno nakrájaný štrúčik cesnaku. Potom jedli kapustnicu a
makové, orechové, alebo syrové pupáky. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať vianočný dar pre každého, ovocie na tanieri: jablká, hrušky, hrozno a orechy, ktoré sa rozbili. Tomu kto mal pokazený orech, sa predpovedalo sa, že skôr zomrie. Hrozno si uchovali do Vianoc, v pivnici zavesené na „kocúri“ - konári s hroznom. Aby mal živiny, bol priložený k zemiakom alebo bumbure. Zemiak, na ktorom bol nastoknutý, mu dodával vlahu. Na záver večere sa otec rodiny poďakoval: „Ďakujeme Ti, Pane, za tieto tvoje dobroty.“ Otec deťom hovoril: „Dúfam, že ste nejedli jedlo, lebo by ste nevideli baránka, který utekal po strechy.“ Ráno po koledovaní sa otec pýtal detí, kto z nich bol dobrý a videl baránka. Deti sa však nepozerali po strechách, ale pozorne čakali, kedy vyjde gazdiná von z domu a odmení ich, a preto baránka nikdy nevideli.


Po večeri išli spievať
   Po večeri si príbuzní a známi chodievali zaspievať pod oknami. Spev vianočných piesní sa nádherne rozliehal mestom. Návšteva zaspievala vonku pod oknom pieseň a domáci ich hneď vpustili dovnútra. Išlo najmä o piesne Narodil sa Kristus Pán, Pastieri, pastieri hore vstaňte a ďalšie pastierske piesne. Občas zvykli Pezinčanom zaspievať aj obyvatelia Limbachu cestou na polnočnú do Pezinka. Domáci ich ponúkli štamperlíkom.

Pôvodne sa pod oknom spievala táto pieseň:
Strunka, strunka, zelená jablonka.
Pod ňou sedia pastierovia,
jedia kašu z hrnca.
Andel k nim prilecel,
takto im povedzel:
že sa Kristus Pán narodil v Betleheme,
aby každý vedzel.

   Polnočná omša bola v dolnom a kapucínskom kostole. Po jej skončení z veže dolného kostola vyhrávala hudba pieseň Tichá noc. Po návrate z polnočnej si domáci ešte zajedli koláč a čaj od večera a išli spať. Kto chcel, už mohol jesť mäso, keďže skončil pôst.
V Grinave mal počas vianočnej noci dôležitú úlohu hlásnik, ktorým bol hrobár strýco Jano Petrík. Chodil po dedine s halapartňou, na ktorej mal napichnuté jablko s rozmarínom so stužkou. Hlásil každú hodinu až do šiestej hodiny ráno, s výnimkou polnoci. O polnoci totiž lietali bosorky a tých sa ľudia báli. Polnoc je hodina duchov a tí chcú mať pokoj.


Zdobenie vianočného stromčeka

   Vianočný stromček bol ozdobený jabĺčkami a orechmi zabalenými do staniolu. Na jeho vrcholci bola staniolová hviezda. Salónky nahrádzala kocka cukru zabalená v staniole alebo v ružovom papieriku (flúsky) a čokoládky: zmes z kakaa, cukru, nasekaných orechov a stuženého tuku naliata do formičiek, obalených staniolom.
Keď bol vonku silný mráz, deti vyniesli formičky na dvor, kde čoskoro stuhli a mohli ich zabaliť. Skromnú výzdobu dotvárali oplátky, hrozno, sviečky a vo formičkách upečené srdiečka a vtáčiky z chlebového cesta .
Srdiečka boli zabalené do strieborného alebo zlatého staniolu. V Grinave vianočný stromček zdobili rodičia potajme, a to večer, keď deti išli koledovať po domoch. Keď sa deti vrátili domov, rodičia im povedali, že tu bol Ježiško, ktorý priniesol stromček. Deti sa často ponáhľali, aby uvideli Ježiška, ale nikdy ho nezastihli.Vianočný stromček bol zavesený na klinci, pripevnenom na drevenej povale.



Vinšovali starým pezinským vinšom

   Na druhý deň, na Božie narodenie, mal byť každý doma ako na každý veľký sviatok. Preto aj obed bol slávnostný: mäsová polievka, pečené mäso, zemiaky, uhorka a na večeru a na ponúknutie pre návštevy šunka, údené mäso a kapusta. Rodiny sa navštevovali až na druhý deň – na sv. Štefana a navzájom si vinšovali starým pezinským vinšom: „Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenie, čo si od Pána Boha žiadate: zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie, hojnosť vína, hojnosť chleba, dlhého života, stáleho pokoja, menších hriechov, väčšej radosti, po smrti kráľovstvo nebeské. Aby sme sa mohli s týmto novonarodeným Ježiškom jedenkrát stretnúť a tú krásnu pieseň so zbormi anjelskými spievať: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle.“ V Grinave v tento deň suseda susede nezabudla pripomenúť: „Pošli dievčence ešte za prítmia, aby prišli zavinšovať, ale len dievčence – chceme jalovičky, nie juncú.“ Preto museli ako prvé prísť do domu dievčatá.
Na svätého Jána apoštola a evanjelistu, 27. decembra, si ľudia vložili do kapustnice aj kúsok klobásky, (na Štedrý večer sa jedla bez mäsa). V ten deň bol kostol hojne navštevovaný, keďže sa svätilo víno. Ľudia navštevovali chrám každodenne počas vianočného obdobia, keďže boli doma.

Koledovanie po domoch

   Na slávnosť Zjavenia Pána, ľudovo Troch kráľov, obchádzali domy pezinských farníkov pán farár, kostolník a rechtor a sprevádzal ich miništrant. Prichádzali len do domov, kde si ich vopred zavolali. Koledníci zaspievali pieseň:
„Veseľ sa ľudské stvorenie, prišlo k nám naše spasenie. Radujme sa, veseľme sa v tomto novom roku!“ Pán farár požehnal dom a pokropil ho svätenou vodou a na dveraje napísal 19C+M+B+ 50. Po kolede domáci ponúkli hostí, tí si zajedli a išli do ďalšieho domu.
   V Grinave nechodil po domoch koledovať kňaz, ale traja 20-30 roční mládenci prezlečení za troch kráľov. Vošli do každého domu bez ohľadu na to, či tam bývali chudobní alebo bohatí ľudia. Všade im dali nejakú tú korunu. Grinavskí chlapci chodievali koledovať do iných obcí a do Grinavy prichádzali zase traja králi z okolia. Čím viac dedín prešli, tým viac si zarobili. Najčastejšie to boli obce Viničné a Slovenský Grob. Do Modry však nechodievali, keďže ich tam raz prichytili četníci, odviedli ich na četnícku stanicu, kde sa museli umyť, odložiť čapice do tašky a v civile ísť domov, lebo Modra je slobodné kráľovské mesto. Odvtedy sa Modre vyhýbali. Traja králi mali na hlavách papierové čapice v tvare kráľovskej koruny, pričom koruna každého kráľa mala inú farbu: čiernu, červenú a modrú. Čierny kráľ mal začernenú tvár, ďalší z nich držal v ruke šabľu vystrúhanú z dreva. Okrem troch kráľov chodievali od Vianoc po domoch koledovať 15-16 roční betlehemci, ktorí mali tiež šabľu, ale na rozdiel od troch kráľov držali v rukách betlehem.
 
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: