Pomoc bezdomovcom prichádza od mladých

December 2011 / Prečítané 1535 krát
Vrecia s oblečením sú v cieli. Bezradným ľuďom bude príjemnejšie...Predstavte si veľkú, dlhú ulicu preplnenú ľuďmi. Každý sa niekam ponáhľa – na rande, do práce, na nákup, pre deti do škôlky... Každý sa sústreďuje na svoj cieľ a nič okolo seba nevníma. Jeden cez druhého sa tlačia na chodníku, študenti utekajú na školský autobus, partia žien na priechode debatuje o nových módnych trendoch, autá trúbia, cyklisti uháňajú hlava-nehlava. Počuť plač detí, výkriky mladých, hádku manželov. Všetci sa zaujímajú o seba, o svoje radosti, starosti a povinnosti.
   A v strede tej veľkej ulice, kdesi v kúte, sedí utrápený človek. V otrhaných nohaviciach a so zafúľanými rukami beznádejne pozerá na misku vedľa seba. Má v nej pár drobných. Oči sa mu lesknú, možno v nich potláča slzy, možno hnev, starosť a obavy... a možno sú jeho lesklé oči len znakom alkoholu. A teraz sa zamyslite na mojou otázkou: Všimli by ste si tohto človeka?
My, študenti z 3.C Obchodnej akadémie v Pezinku sme si ho všimli. Náš plán sme z minúty na minútu vymysleli a zorganizovali. Po škole sme vyvesili plagáty s nápisom: „Zbierka šatstva pre bezdomovcov“. Pridali sme informáciu kedy, kde, čo a ako zbierať. Deň čo deň sa pripravené vrecia napĺňali, stupňovala sa sa aj naša radosť.
   „Skúsme všetci dať kúsok vlastných síl, nech je lepší svet a my sme menej zlí“ - týmto sme sa riadili počas celého týždňa. Spoločnými silami sme vyzbierali desať vriec oblečenia. Mám pocit, že ten týždeň bol pre našu školu veľmi významný, pretože každého, kto prispel, hrial pri srdci pocit, že pomáha! Nešlo nám len o to, dať odkázaným ľuďom materiálne veci, ale aj určitý pocit nádeje a pocit, že na nich v tomto veľkom svete niekto myslí.
Na konci týždňa sme plné vrecia s pani profesorkami plní očakávania odviezli do Nocľahárne na Bratislavskej ulici v Pezinku.
   Teraz, keď sa prechádzame po tej veľkej preplnenej ulici a vidíme, že kdesi v kúte sedia bezradní ľudia v našom darovanom šatstve, hreje nás príjemný pocit. Pretože aj osemnásťroční ľudia dokážu pár ľudí na tomto svete potešiť!
   Tak čo, ešte stále ste si nevšimli, idúc ulicou, muža sediaceho v kúte?
 
Nikola Benkovská, 3. C OA v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: