Tri otázky primátorovi

November 2011 / Prečítané 1007 krát
   Primátora mesta Mgr. Olivera Solgu sme požiadali o odpoveď na tieto otázky:

l Svätomartinské požehnanie mladého vína sa stalo už tradičným spoločensko-kultúrnym podujatím v našom meste. Bývate jeho pravidelným návštevníkom, ako vnímate to posledné stretnutie?

- Svätomartinské požehnanie v Mestskej vinotéke je v prvom rade stretnutie vinohradníkov a vinárov, členov Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov a ich priateľov v deň veľkého sviatku. Od nepamäti sa práve v tento deň, na sviatok svätého Martina, po prvýkrát od oberačiek mohol "načnút súdek", teda okoštovať nové víno.
Tohtoročné stretnutie bolo príjemné nielen preto, že sa tu stretávajú výrobcovia a milovníci vína, ale aj preto, že sme mohli s radosťou i zadosťučinením konštatovať, že tento rok sa po každej stránke vydaril. Na budúci rok bude teda vína dosť a bude aj kvalitné. Mladé víno požehnali pani farárka Benková a pán farár Ragula, strýco Lajo v pezinčine vyhodnotil uplynulý rok a ja ako primátor som predniesol prípitok, v ktorom som vyjadril našu spoločnú vieru, že sa nám podarí prekonať tieto pre vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku ťažké a neprajné časy.

l V sobotu 12. novembra sa uskutočnila ďalšia z pracovných sobôt zameraná na revitalizáciu pezinského chotára. Množstvo dobrovoľníkov sa zišlo, aby pomohlo naplniť predstavu, s ktorou prišlo Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov spolu s vedením mesta. Čo sa podarilo urobiť?

- V prvom prípade mi dovoľte využiť túto príležitosť a poďakovať sa približne päťdesiatke ľudí, ktorí sa brigády zúčastnili. Ich práca má veľký význam, a to hneď v niekoľkých smeroch. Urobili sme ohromný kus práce, ktorú by len ťažko urobili mechanizmy. Likvidovalo sa krovie a náletové dreviny, čistili sa zarastené melioračné kanále a potoky, spriechodňovalo sa zanesené potrubie pod cestami. Takáto práca sa tu nerobila viac ako dvadsať rokov. Práve preto voda pri búrkach alebo topení snehu poškodzovala cesty, odnášala úrodnú zem z vinohradov a devastovala celé podhorské prostredie. Veľmi si vážim každého, kto prišiel pomôcť. Potešilo nás nielen krásne počasie, ale aj dobrá nálada počas práce. Ľudia odchádzali domov s dobrým pocitom, že videli, čo všetko užitočné urobili. Ja práve toto považujem za prejav toho najrýdzejšieho lokálpatriotizmu a vyjadrenie vzťahu k svojmu mestu. Ďakujem tiež pezinskej spoločnosti ecorec, ktorej pracovníci vyčistili a opravili ďalší kus historickej kamenice nad Rybníkom. Celý tím na čele s pánom riaditeľom pracoval s nadšením a pocitom, že urobili niečo pre mesto, ktoré sa stalo východiskovým pre ich podnikanie na Slovensku. Ak by som za všetkých mal symbolicky spomenúť aspoň tri osoby, ktoré sa o tento výsledok najviac pričinili, tak je to Oľga Bejdáková, Gabriel Guštafík a Vladimír Píš. Moja vďaka však patrí všetkým, pretože sa podujali na veľké dielo. ktoré možno bude trvať desaťročie. Jeho cieľom je zrevitalizovať vinohrady a ich okolie, zveľadiť naše životné prostredie a v neposlednom rade zaktivizovať čo najviac ľudí k práci v prospech svojho mesta.

l V ostatnom čase navštívili naše mesto prezidenti policajných zborov šiestich európskych krajín, bola tu tiež skupina židovských rabínov z Čiech, Izraela a USA. Aký bol účel ich návštev?

- Návšteva a slávnostné prijatie policajných prezidentov bolo súčasťou Jesennej konferencie, ktorá sa tohto roku konala v Bratislave. Návštevu Pezinka si vybrali aj preto, že vedenie Ministerstva vnútra ocenilo našu spoluprácu. Veď len pred pár týždňami sme v Starej radnici prijali rektorov európskych policajných univerzít či policajných a vojenských pridelencov zahraničných veľvyslanectiev. Prijatie rabínov malo charakter nielen zdvorilostný, ale aj veľmi významný z hľadiska histórie nášho mesta. Delegácia mi odovzdala list a posolstvo hlavného Jeruzalemského rabína Rabbi Tibora Weissa, ktorý je, mimochodom, pezinský rodák. Týka sa bývalého židovského cintorína na Slnečnej ulici, ktorý chcú zachovať a chrániť. Len málokto z Pezinčanov vie, že táto významná komunita mala v našom meste až tri cintoríny. Jeden, ten najstarší. ktorý stál niekde na konci Záhradnej ulice, je už úplne stratený. Druhý bol približne v strede Slnečnej ulice. Dnes sú tam záhrady, ktoré užívajú majitelia domov. Mesto už v minulosti zabezpečilo na týchto pozemkoch stavebnú uzáveru. Tretí cintorín je v dolnej časti Slnečnej ulice a je najzachovalejší. Pochovávalo sa na ňom asi stopäťdesiat rokov, až do druhej svetovej vojny. Záchrana a udržiavanie cintorínov a úcta k svojim predkom je v židovskej komunite nesmierne silná, je súčasťou ich viery, prejavom príslušnosti k národu, jeho histórii i súčasnosti. Vedenie mesta sa zaviazalo k spolupráci na záchrane a ochrane cintorínov i z dôvodu všeobecnej ochrany historických pamiatok a z úcty k osobnostiam židovskej národnosti, ktoré sa narodili v našom meste a svojou prácou či umením presiahli hranice našej krajiny.
   Podľa dvoch z nich sme dokonca nedávno pomenovali aj ulice. Jedna nesie meno svetového šachového veľmajstra Richarda Rétiho, druhá je pomenovaná podľa slávnej herečky Kataríny Franklovej.
 

(r)
 

Ohodnoťte článok: