Š. Sobolič robí v USA párty pre Slovákov

Október 2011 / Prečítané 1111 krát
   Moje meno je Štefan Sobolič. Pochádzam z Pezinka, v súčasnosti s rodinou žijem v USA. V roku 1990 som sem išiel pozrieť brata Františka, ktorý tu žije od roku 1969, a už som sa nevrátil. Prvým sedem rokov som na Slovensku nebol, ale potom som chodil každý rok, pokiaľ žili rodičia. Zomreli v roku 2009.
   Sledujem situáciu v Pezinku, a tak som si povedal, že vám napíšem. Takže pár slov o sebe a našom živote v USA.
   Keď som sem prišiel, začal som pracovať u môjho brata. Mal malú strojársku fabriku, vyrábal súčiastky na lietadlá. Asi po troch rokoch, keď som sa zaučil na CNC strojoch (číselné kontrolované stroje), som začal pracovať vo fabrike, kde pracujem dodnes (18 rokov). Začiatky boli ťažké, angličtinu som ovládal mizerne. Pracoval som na rôznych strojoch, veľkých, malých, potom aj komplikovanejších. Fabrika sa pomaly rozvíjala, nakúpili sme najmodernejšie stroje (niektoré dlhé 20 m) na obrábanie leteckých konštrukcií. Pracoval som najprv ako strojník, potom ako programátor – CNC, vedúci strojárenskej dielne , v súčasnosti sa pripravujem na výrobu CATIA-DESIGNE (dizajn).
   Teraz to hlavné, prečo píšem. Do Ameriky som si so sebou zobral aj kus Pezinka. Najprv som tu začal pestovať vinič, ale tu je pomerne vysoká vlhkosť a potrebovalo to nadmernú starostlivosť. Tak som to vzdal. Ale moju pivničku som si zachoval. Robím si vínko, hrozno kupujem z Kalifornie, odkiaľ mi ho dovezú. Občas chodím aj oberať hrozno na jednu tunajšiu farmu v Michigane. V mojej pivničke robím pravidelne burčiakové párty. Každý rok sem zavolám 50 Slovákov, ktorí tu žijú. Navarím srnčí guláš a oslavujeme vinobranie. Nás Slovákov tu v Detroite spája hlavne slovenský kostol, ktorý je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Zmestí sa doň asi 650 ľudí. Každú nedeľu máme slovenskú svätú omšu a po nej sa schádzame vedľa v hale na kávu a koláč, ktoré vždy pripravia naše Slovenky. Každý rok posledný augustový týždeň máme v kostolných priestoroch slovenský festival, ktorý poriadame cez mužský klub (kapacita haly 750 miest a vonku v stanoch ďalších 1000 miest). Každý rok je tu viac a viac ľudí, samozrejme aj Američanov a ľudí iných národností. Mám na starosti vonkajšie opekanie – pripravujem klobásy údené, neúdené, párky. Klobásy sú mojej domácej výroby, zatiaľ ich konzumenti chvália. Program spestruje náš tridsaťčlenný Šarišan, ktorý predvádza ľudové tance.
   Všetku túto činnosť, ktorú som spomenul robíme zadarmo, jediný kto z toho niečo má, je kostol, lebo od štátu nedostane nič. Keď niekto z Pezinka zavíta do Detroitu, aj vás pohostím v mojej pivničke. Telefónne číslo nájdete v telefónnom zozname. 
 
Štefan Sobolič
 

Ohodnoťte článok: