Vinohradnícka kronika Andreja Hanuska 1899–1915

September 2011 / Prečítané 1282 krát
   Jedným z najdôležitejších prameňov miestnej histórie sú kroniky. Tie prinášajú subjektívne pohľady na rôzne udalosti a skutočnosti, ktoré sa v tom konkrétnom okamihu zdali dostatočne významné a teda zaznamenaniahodné. Kroniky písali oficiálni kronikári, ale aj jednotlivci, pre ktorých bola táto činnosť skôr koníčkom, ako prácou. Takýmto nadšencom bol na prelome 19. a 20. storočia aj pezinský vinohradník Andrej Hanusek, ktorého ručne písaná kronika je dôležitým prameňom najmä o pezinskom vinohradníctve a vinárstve a s tým súvisiacim počasím. To bolo a dodnes je významným faktorom, ovplyvňujúcim doslova bytie či nebytie pezinských vinohradníkov. Na nasledujúcich riadkoch vám prinášame niekoľko autentických úryvkov, týkajúcich sa počasia a úrody z Hanuskovej kroniky.

1899 - 15.decembra velice 5 krat zahrmelo.
1902 - Začal sem vinohradi z amerikani visadzat. V tem roku bolo velice kisele vino aj malo.
1903 - V tem roku 18. aprila bola taka metelica, zeleznicu zafukalo za 24 hodin nemohla it a do druheho rana velice zamrzlo. A preca vina bolo a dobré.
1904 - Teho roku bola velka suchota nepršalo do 28. maj až 15. septembra bolo velice malo krme a zboži bolo velice drahe od 10 zlatych až do 12 zlatých koštovalo žito. Vína bolo prostredno a velice dobré.
1905 - Teho roku zas bola suchotni ale mi sme mali málo lebo už filoxera všetko zežrala, len 25 okovov bolo a predavalo sa za 18 zlatých hektoliter a jačmeň koštoval metrák 8 zlatých.
1906 - Teho roku bolo veľké zemetraseni v noci z 9. na 10. januára v noci o štvrt na jednu prvé a o trech druhé tak, že lude povibihali z domu čo sa robi. Teho roku mnoho pršalo, víno bolo slabšé ale všetkého bolo dost ten rok.
1907 - Tento rok je velmi památný. Také drahé zboží bolo jako nikdá nebolo. Žito a rež koštovala 13 zlatých metrák, jačmeň 10 zlatých metrák a vína bolo málo po celej krajine a preto bolo velice drahé 1 hekto 33 zlatých, ale aj velice dobré, jakého tak lachko nebude.
1908 - Teho roku bola tak velká suchota, že celé leto nepršalo, len také role prešli a úroda bola preca obstojná a zboží malo cenu jako lony a hrozna bolo velice mnoho, ale pre suchotu nebolo tak vivinuté ale preto bolo vína dost. Hekto sa predávalo za 13 zlatých.
1909 - Vzdor temu velkému strachu že vloni ozimini nezešli Rež bola velká ale dobre sipala žita zle poschádzali. Rež koštovala 9 zl. Žito ale 15 zl. Jačmen 8 zlatých metrák ale do jari velice s ceni všetko spadlo. Vinohradi zimným mrazem zamrzli a preto bolo vina menej jako loni aj lacnejše. Hekto nové sa predalo po 17 zl. Až do 20 zl. A čisté ešče lacnejší.
1910 - Teho roku bola rolná úroda obstojná ale aj cena zbožá bola dobrá. Žito koštovalo 20 korun, reš 18 korún, jačmen 16 korun, ale jačmen velice neskor poskočil aj na 20 korun aj krme a ale psota nebola zanič lebo inde pršalo a oberačka bola hojná a víno bolo lepšie jako lobolo dost ale lichva bola velmi drahá metrcent 80 korun živá váha ale vinohradi bolo velmi zle po celej Europe. Perenospora zničila všetku krasnu úrodu vzdor všetkej obrani tak, že po celej Europe nebolo vina a preto bolo velice drahé. Hektoliter 70 korún.
1911 - Teho roku bol dobri Rok na rolach bolo pekne požehnani ale aj zboži malo peknu cenu. Žito koštovalo ot 20 aš do 24 korun metrickicent a Réš 20 a 21 korún a jačmen od 16 do 20 korún, oves 18 korun. Ve Vinohradoch bola neocekavana Hojna uroda. Kde jarni mras neuškodil vina bolo mnoho aj velice dobre. Nove sa predavalo 48 korun a začas za 50 korun a ket bolo virobene za 60 korun a čisté stočené za 66 aj za 70 korún. Tak postupovalo a kupci ho velice hledali lebo bolo velice dobré jakého uš dávno nebolo a zima dosavat ešče nebola včul Ket pišem je Svatek Troch Kralu sú teplé vetre a dežde.
1912 - Teho roku na vinohradi bol zlí rok po celej krajine velice pustošila perenospora tak, že nebolo vina v celej krajine. Vína len v Prešpurskej stolici tu na našich vrchoch bola obstojná oberačka ale vina boli velice kisele ale preca drahé. Kostoval hekto od 60 až do 68 korún hekto v nove a na zbožú poškodilo velice vetre, burki, privale a ledovac a reki mnoho 100 honu v celej krajine zaleli a zničili. Na taku Katastrofu sa nemožu ani ti najstarší Lude nepamatajú.
1913 - Vina bolo teho roku obstojno ale téš kisele volačo lepšie jako loni, počalo sa minan pos 60 korun ale včul cena padla na 50 korun. Teho roku dostalo mesto Pezinok Električne svetlo.
1914 - Uroda bola dobrá jak na rolách tatak aj ve vinohradoch, vino bolo dobré ale nebolo drahé len za 22 až do 25 zlatých hekto aj zboží nebolo drahé.
1915 - Ach Svetova Vojna čos donesla uš mosa it do vojni chlapi aš do 52-ho Roku, uš nema Kdo obrabat vinohradi a role. Hlat sa naširuje prevelki nedostatek muki aj všetkich potravin a jednemu Kopačovi placime 5 korun a 3 pulitre vina a kebilen boli k dostanu a uš zebrali aj 18 ročnych chlapcu do vojny. Šetko zboži nam popisovali a potom nam vidavali muku, kvakenu a pečenu chleba. Ani ket zlate a stribrne penaze v hrsci nosil nedostat kupit chleba a to bolo jedno či pán či Sedlák a ket fasovali na chleb ta muka nebola režná, ale míšaná režná, kuričná a zemakova. Možete si myslet jaki to bol chleb. Alebo na sliže muka jak ta vizerala, naše ženy veru Plakali pri tem vareni. Žatva bola dobrá, dakovat bohu, a zajatí Rusi museli žatvu konat po celej krajine aj mlatbu lebo je ich plna krajina a ti chcu teš jest. Tu sa skončil Rok 1915 ale vojna sa neskončila ale vpamati nam zostane namnoho Roku lebo sme mali taku urodu ve Vinohradoch jakej nebolo ani snat nebude. Velice mnoho Vina bolo v tem roku 1915 tak, že lude sudu nemali ale prišel z Vidna kupec a velmi mnozstvo sudu po železnici dodal a porat od preša 30 zlati placil za hekto a neskor 40, 45, 48 až do 50 zlati hekto. Lude maju penazi dost ale vojna zuri čimdal tim vac.
 
Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: