Kam sme to dospeli?

September 2011 / Prečítané 1729 krát
   Len nedávno som na stránkach Pezinčana vyjadrila radosť z vynoveného Zámockého parku, ale dnes mi definitívne „došiel dych“ z diania v mojom okolí. Zmierila som sa so skutočnosťou, že náš živý plot z tují na Mýtnej ulici sa stal smetiskom, miestom pre „uľavenie si“ psov, ale i niektorých spoluobčanov a z času na čas odpadky zlikvidujem. Ale nezmierim sa so skutočnosťou, že kvetinový venček, svietiace srdiečko rozdávajúce radosť okoloidúcim a drobné kvety v mojej predzáhradke umiestnené na vchodových dverách niekto za bieleho dňa ukradol. Áno, za bieleho dňa, lebo v noci už zamykáme!
   Kde sú tie časy otvorených bráničiek, odomknutých bicyklov a kľúčov pod rohožkou. Ja viem, je to v nás ľuďoch, musím sa naučiť všetko zamykať, ale je mi ľúto, že to pekné, milé a dobré musí byť pod zámkom, inak by to tí „iní spoluobčania“ ukradli. Dúfam, že im svetielko, venčeky a kvetinky robia radosť …
 
G. Vojteková, Mýtna ul.

Ohodnoťte článok: