Pripomíname si 170 rokov železnice

Jún 2011 / Prečítané 1556 krát
   Zeleznice na Slovensku prechádzajú kvalitatívnou zmenou najmä u nás v západnej časti krajiny, kde bola z prostriedkov Európskej únie ukončená modernizácia. Medzinárodné elektrické vlaky IC, EC prechádzajú cez Pezinok po novovybudovaných koľajniciach zvýšenou rýchlosťou až do 160 km, znížila sa hlučnosť a mimoúrovňovým prechodom cez trať sa zvýšila bezpečnosť.
   V júni tohto roku si pripomíname významné výročie našej železnice. Tridsiateho júna uplynie 170 rokov od ukončenia budovania trate z Bratislavy cez Svätý Jur do Pezinka. Od tohto dátumu začala železnica svojimi službami významne ovplyvňovať život občanov nášho regiónu a pozitívne ovplyvnila aj rozvoj samotného Pezinka.

Pohľadnica z roku 1899Budovanie železníc priniesla priemyselná revolúcia

   Priemyselná revolúcia v Európe v prvej polovici devätnásteho storočia si vyžiadala zvýšené nároky na prepravu surovín, polotovarov, hotových výrobkov i prepravu poľnohospodárskych produktov, zvierat, ale aj osôb za obchodom, prácou či zábavou. Podmienky vtedajších nespevnených komunikácií najmä pri nepriaznivom počasí, ale i rýchlosť ťažnými zvieratami nezodpovedali búrlivo sa rozvíjajúcemu priemyslu. Preto podnety z priemyselného Anglicka i ďalších krajín sa dostali i do vtedajšieho Rakúska-Uhorska, kde uhorský snem v roku 1836 prijal prvý zákon o železniciach v Uhorsku. Tento určil 13 základných tratí a stanovil tiež daňové a iné výhody osobám a spoločnostiam, ktoré chceli budovať železnice. Vtedy boli skúsenosti s budovaním železnice malé. V monarchii bola vybudovaná prvá trať medzi Českými Budějovicami a Linzom.

Konská dráha za pol milióna zlatých

   Ohľadom budovania železníc na terajšom území Slovenska sa v novembri 1836 v Bratislave pod vedením baróna Georga Wilhelma Walterskirchena a grófa Franza Dezassa zišlo sedemnásť podnikateľov a veľkostatkárov. Tí sa rozhodli združiť sily a prostriedky na vybudovanie prvej železnice z Bratislavy do Trnavy. Výstavbou bol poverený Mathias Schonerer, budovateľ Budějovickej konskej dráhy. Náklady stanovili odhadom na pol milióna zlatých. Tento finančný obnos chceli získať predajom 2500 akcií v cene 200 zlatých za kus. Trať mala viesť cez tri slobodné kráľovské mestá – Svätý Jur, Pezinok, Modra do Trnavy.

Modrania od projektu  „odskočili“

   Projekt mal podporu i mocenských špičiek monarchie a miestodržiteľská rada uvoľnila na výstavbu trate hlavného štátneho inžiniera Franza Otta Hieronymiho. Ten si k spolupráci vybral tím zložený z inžinierov Júliusa Lechnera, Franza Reitera a Angličana Charlesa Bactgea, ktorý mal bohaté skúsenosti z výstavby železníc. Trasa železnice ťahanej koňmi bola vytýčená od Korunovačného pahorku v Bratislave (súčasné námestie Ľ. Štúra) do Svätého Jura, Pezinka, Modry a Trnavy. Plán narušilo rozhodnutie magistrátu mesta Modry, ktorý sa postavil proti prechodu trate cez Modru. Projekt sa preto musel prepracovať, bolo treba vytýčiť náročnejšiu terénnu trať cez Šenkvice. Neskoršie , už počas realizácie trate, si to mešťanostovia Modry rozmysleli a s traťou cez ich mesto súhlasili, ale zmena rozhodnutia už prišla neskoro.

Peniaze vystačili len po Pezinok

   Budovatelia konskej železnice realizovali trať s perspektívou na parnú prevádzku s rozchodom 1435 mm.
   Prvý úsek v dĺžke 15,2 km z Bratislavy do Svätého Jura bol daný do prevádzky 27.9.1840. Druhý úsek zo Sv.Jura do Pezinka bol dokončený 30. 6. 1841. Tretí úsek bol z Pezinka cez Šenkvice do Trnavy, ale pre nedostatok peňazí sa stavba 17. 6. 1842 zastavila. Pokračovalo sa až po niekoľkých rokoch. Úsek do Šenkvíc bol dokončený v októbri 1845 a do Trnavy v júni 1846. Neskôr sa rozhodlo o predĺžení trate až do Serede, kde bol sústredený obchod so soľou i možnosť prekládky tovarov na lode.

Z Bratislavy do Trnavy za tri hodiny

   Pre zabezpečenie prevádzky kúpila správa železníc 118 koní. Pre ťažkú dopravu mali 64 ťažných koní „štajerákov“. Osobné vozne boli vo forme dostavníkov so záťažou 1,8 t a nákladné so záťažou 6 ton. V roku 1863 mala železnica 22 osobných, 156 nákladných a jeden montážny vozeň. Na zimnú údržbu slúžili dva snehové pluhy. Kone ťahali dva vozne a v určených staniciach ich prepriahali. Denne prebehli 40 kilometrov, pracovali dva dni a na tretí mali voľno. Trasu Bratislava – Trnava prešiel vlak za tri hodiny. V nákladnej doprave kone ťahali až päť vozňov. V roku 1868 prepravila Bratislavsko-trnavská akciová železničná spoločnosť takmer 70 tisíc osôb a viac ako 80 ton tovaru.
   O kladnom vplyve železnice na život regiónu i mesta Pezinok sa vo vtedajšej tlači pozitívne vyjadrili i osobnosti kultúrneho a spoločenského života, napríklad Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský i národný buditeľ Ľudovít Štúr.
Konská železnica na trati Bratislava – Trnava ukončila prevádzku 10. októbra 1873. Úsek do Serede bol prevádzkovaný o štyri roky dlhšie. Prvý parný vlak na Považskú železnicu vyšiel v máji 1873. 
 
Peter Ronec

Ohodnoťte článok: