Vnuk hľadal hrob starého otca

Február 2011 / Prečítané 1381 krát
   Niektorí Pezinčania prechádzajú okolo pomníka padlým na Mladoboleslavskej ulici nevšímavo. Niektorí si možno všimnú zopár mien, napísaných azbukou na jeho zadnej strane. Mien vojakov a dôstojníkov, ktorí padli pri oslobodzovaní nášho mesta. A desiatky bezmenných. Spolu 116 obetí. Od konca vojny uplynulo už takmer 7 desaťročí a možno by sa zdalo, že všetko čo malo byť zistené, už zistené bolo a čo malo byť napísané, už napísané bolo. No našťastie, nie vždy je to tak.
   Medzi menami, vytesanými do bieleho kameňa pomníka, je priezvisko Tereščenko. Priezvisko. Len o trošku viac ako číslo, označujúce neznámeho padlého vojaka. No dnes už to nie je len priezvisko. Vďaka vnukovi tohto padlého vojaka, ktorý prišiel na Slovensko hľadať hrob svojho starého otca a vďaka dokumentom, ktoré priniesol, vieme viac. Dve strohé vojenské vety a predsa plné informácií.
   Píše sa v nich, že: „Stepan Ignatovič Tereščenko, vojakmechanik 140. gardového jazdeckého mínometného pluku padol za svoju vlasť, dňa 2. apríla 1945. Pochovaný bol so vzdaním všetkých vojenských pôct v ten istý deň v južnej časti majera Baumwald (dn. Panholec), 1,5 km severovýchodne od Pezinka. “
   Vo februári 1946 boli všetci padlí z chotára Pezinka, Cajle a Grinavy exhumovaní a prevezení na vojenský cintorín na Slavíne. Vnuk hrob svojho starého otca v Pezinku nenašiel. Ani to však nezabránilo slzám dojatia, keď uvidel meno svojho starého otca na pomníku padlým.
   Na záver vyslovil poďakovanie obyvateľom nášho mesta, že nezabudli. Ja by som zasa chcel poďakovať pracovníkom Mestskej polície v Pezinku za ich ochotu a ústretovosť, s akou sa venovali tomuto netradičnému prípadu.
 
Peter Wittgrúber,  Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: