Významný Slovák z Izraela

December 2010 / Prečítané 2230 krát
" V meste v ktorom vyrastal, je ešte stále čistý vzduch, bývajú v ňom milí, veľmi milí ľudia."
   Na začiatku septembra v tomto roku sa konala na dvore Krušičovej kúrie na námestí milá slávnosť. Do Pezinka, mesta svojej mladosti, prišiel významný muž, architekt a sochár Žigmund Šlomo Diamant. V našom meste sme usporiadali výstavu jeho sochárskych prác a v nedeľu, 5. septembra bola vernisáž. Pán Diamant dostal z rúk primátora titul „ Čestný občan mesta Pezinok. “ Na vernisáži preto zaznela aj naša pezinská hymna, Suchoňova „ Aká si mi krásna, ty rodná zem moja. “ Text hymny vyvolal v našom rodákovi silné emócie, veď umelec sa v roku 1947 ako 19 ročný mladý chlapec musel rozhodnúť opustiť rodný kraj, pekné hory a miesta, ktoré mal od detstva rád. Odišiel do ďalekej, horúcej Palestíny hľadať a bojovať o nový domov, kde by bol lepšie prijímaný, ako vo vlasti. A teraz, po toľkých rokoch bol prijatý svojimi rodákmi so všeobecnou úctou a veľmi srdečne. Krásne bolo aj to, že to mohli s ním spolu zažiť aj najbližší členovia jeho rodiny a mnoho hostí.
   Koncom jubilejného roku 2008 vyšla v Pezinku útla knižka s názvom „ Tragédia pezinských Židov v pamäti obyvateľov mesta “. Knižka sa dostala prostredníctvom rodiny Zárubovcov z nášho kraja aj do Izraela. Veď v nej bola aj pozvánka adresovaná Pezinčanom žijúcim v Izraeli a výzva k vzájomnému odpúšťaniu a zmiereniu. Pán Žigmund Diamant napísal autorke tejto knižky, že keď ju čítal „triasol sa a plakal.“ Videl na fotografiách dom, v ktorom prežil detstvo, školu, do ktorej chodil a čítal spomienky svojich susedov a spolužiakov, s ktorými dral v Pezinku školské lavice a hral sa chlapčenské hry. Pán Diamant začal písať listy do Pezinka stále častejšie, spomínal si nielen na pekné detstvo, ale aj na veľa zla. Doteraz tie najťažšie chvíle v svojom živote ventiloval len cez svoje sochy, slová boli na to slabé, ale na zranenie duše zas príliš silné. Ani jeho najbližší nevedeli, ako sa dostal ako 16 ročný do Terezína. Vedeli len to, že ich rodinu zachránila katolícka rodina Zárubovcov, s ktorými sa po roku 1989 konečne mohli aj osobne stretnúť a prejaviť im svoju vďaku.
   V súčasnosti žije umelec v izraelskom meste Natanya, neďaleko Tel Avivu. Čoskoro po príchode do Izraela musel bojovať vo vojne, kde bol ťažko ranený. Počas liečby začal sochárčiť a študovať architektúru. Niekoľko desaťročí sa Žigmund Diamant venoval architektúre spolu so svojou manželkou Zviou. V súčasnosti sa venuje predovšetkým sochárskej tvorbe. Vytvoril už viac ako 100 sochárskych diel, sú to väčšinou bronzy, ktoré vystavoval na mnohých miestach. Najúspešnejšia bola jeho výstava v roku 2006 v Chicagu, kde bol členom čestného výboru aj hosťom výstavy dnešný americký prezident Barack Obama. Keďže taký významný umelec, ako je Žigmund Diamant, ponúkol možnosť usporiadať výstavu svojich sochárskych diel aj na Slovensku už v tomto roku, ujal sa tejto myšlienky náš primátor, Mgr. Oliver Solga. Za pomoci Múzea židovskej kultúry a jeho riaditeľa prof. Pavla Mešťana sa podarilo získať finančnú pomoc od Úradu vlády Slovenskej republiky. Keďže presun originálov jeho plastík by bol príliš drahý, urobili sme v Pezinku zatiaľ len výstavu fotografií jeho diela, ktoré na inštaláciu pripravila grafička Jela Pálešová.
   V nedeľu 5. septembra počas vernisáže vo dvore Krušičovej kúrie sa prihovoril dojatý umelec Pezinčanom a ostatným hosťom výstavy peknou slovenčinou, veď on sa cíti podľa jeho vlastných slov „ Slovák ako repa. “ Poďakoval sa rodine Zárubovcov, svojim záchrancom, ktorí prišli na jeho výstavu a povedal, že Slováci urobili veľa pre záchranu mnohých židovských rodín a „ zachovali sa ako kresťania “. Všetky pekné slová, ktoré nám Pezinčanom i Slovákom v ten deň pán Diamant povedal a celú krásnu atmosféru tohto podujatia zachytil svojou kamerou Itai Meitar, umelcov vnuk. So Žigmundom Diamantom boli v Pezinku všetci štyria vnuci, Itai, Nir, Jotam a najmladší, 12 ročný Or. Takisto bol so svojím otcom aj jeho syn Daniel s manželkou a dcéra Dafna s manželom. Spolu teda bolo na návšteve v Pezinku 10 členov rodiny Diamantovcov, lebo umelca sprevádzala aj jeho sympatická manželka Zvia. Po vernisáži pozval primátor prítomných hostí do Mestskej vínotéky na malé pohostenie. Okrem riaditeľa Múzea židovskej kultúry profesora Pavla Mešťana boli v Pezinku aj zástupcovia židovských organizácií a náboženských obcí. Vernisáže sa zúčastnil aj predseda Židovských náboženských obcí na Slovensku Pavel Frankl a historička Katarína Hradská. Známy spevák židovských piesní, spoluväzeň Žigmunda Diamanta z Terezína, Ervín Schönhauser naplnil veľký dvor Krušičovej kúrie svojím sýtym hlasom a strhujúcimi piesňami. Je to veľká vec, keď na Slovensko príšiel z Izraela jeden významný Slovák, prejavil verejne vďačnosť za záchranu a prítomnosťou celej svojej rodiny prejavil svojim rodákom nielen z Pezinka, ale z celého Slovenska odpustenie za príkoria, ktoré na Slovensku zažil. Je škoda, že verejnoprávne médiá, ktoré do Pezinka boli zavčasu pozvané, neboli schopné takúto udalosť zaregistrovať. My Pezinčania sme našich rodákov s úmyslom vzájomného odpúšťania a zbližovania na Slovensko pozvali a pán Diamant bol prvý, ktorý našu výzvu prijal.
   V pondelok 6. septembra sa v priestoroch Mestskej vínotéky stretli všetci, ktorí mali záujem sa so svojím spolužiakom, priateľom z ulice či zo školy alebo dobrým susedom a slávnym rodákom porozprávať. Napokon znovu prišli medzi nás aj členovia jeho rodiny a pomocou premietaných filmov z výstav pána Diamanta v Izraeli sme prekonávali jazykové bariéry aj pomocou srdečnosti, ktorá je tejto rodine vlastná. Na plátne sa zrazu objavili ďalší Pezinčania z Izraela, ktorých niektorí poznali. Hovorilo sa o smutných i úsmevných príbehoch zo starých čias, keď najstarší účastníci stretnutia a bolo ich tu veľa – boli ešte deti. Čítali sme úryvky z listov Žigmunda Diamanta, ktoré posielal do Pezinka. Vo filme sme videli jeho sochy na výstave v Natanyi a vypočuli sme si komentár umelca k vlastným dielam. Stretnutie toľkých ľudí a bohatý program rodiny Diamantovcov mal tak veľa dimenzií, že sa to nedá zhrnúť v stručnom komentári. Všetci účastníci stretnutia sa však zhodli v názore, že je potrebné urobiť druhé doplnené vydanie už dávno rozobratej knihy o tragédii pezinských Židov. 
 
Františka Čechová
 

   Nedávno prišiel do Pezinka list pána Žigmunda Diamanta, ktorým sa prihovára nám, Pezinčanom, svojim rodákom. Našim čitateľom ho uvádzame v plnom znení.
 


Moji milí Pezinčania!

   Od svojho návratu z Pezinka často ľutujem, že moja návšteva v meste mojej mladosti na začiatku septembra prešla tak rýchlo. Ale bolo to pekné a dobré. Všetci, s ktorými som sa mal šťastie stretnúť boli veľmi príjemní, aj pán primátor Oliver Solga, a tiež celý Pezinok. Bývate v meste mne takom blízkom a milom, s dobrým vínom a chutnými jedlami, ktoré ma vrátili do môjho detstva. V meste, v ktorom som vyrastal je ešte stále čistý vzduch, dobré cukrárne a bývajú v ňom milí, veľmi milí ľudia. Som presvedčený, a verím tomu, že v Pezinku viete pekne a dobre žiť.
   Moje remeslo ma nútilo usadiť sa vo väčšom meste, ale srdce ma vždy ťahalo do mesta malého. Bývam teraz v Natanyi, naše mesto má viac ako 250 000 obyvateľov a riadi ho múdra a energická žena. V Natanyi už usporiadali veľa výstav mojich sochárskych prác. Hneď ako som sa vrátil z Pezinka, kde som od Vás dostal čestné občianstvo, bola podobná slávnosť aj v Natanyi. Tiež mi udelili čestné občianstvo mesta Natanye! Som vďačný, že môžem zažiť ešte toľko radosti vo veku mojich 82 rokov. Môj Pezinok je dnes vysoko kultúrne mesto a muži a ženy, ktorí v ňom žijú mi dali veľa novej energie. Pezinčania sú pekní ľudia. Vďaka Vám všetkým. V septembri tohto roku ste ma tak krásne prijali aj s mojou rodinou, že ani neviem, ako sa Vám za to mám odvďačiť. Bude to už tak, že zostanete navždy v mojom srdci a že na Vás nikdy nezabudnem.

 
Váš Žigmund Diamant,architekt a sochár, Pezinčan,
Natanya, 30 október 2010

 

Ohodnoťte článok: