Malokarpatské múzeum je tu s nami už pol storočia

September 2010 / Prečítané 1866 krát
  Počiatky Malokarpatského múzea možno oficiálne datovať od 17. októbra 1960, kedy bolo zriadené uznesením Rady MsNV. Prvý návštevník však mohol múzeum navštíviť až 22. septembra 1961. Malokarpatské múzeum bolo prvotne koncipované ako vinohradnícke oddelenie už existujúceho múzea. Bolo treba vytvoriť dve múzeá – Malokarpatské vinohradnícke múzeum a Mestské múzeum, avšak o zamestnancov sa mali deliť.
    Jediným zamestnancom Malokarpatského vinohradníckeho múzea je však Ing. Fedor Jamnický, v tom čase dôchodca. To on dozeral na prípravu prvej výstavy archívnych dokumentov. Otvorenie výstavy prebehlo v čase osláv vinobrania, inštalovaná bola v troch miestnostiach a navštívilo ju asi 2500 návštevníkov. Na príprave samotnej expozície sa podieľala “ Komisia pre založenie Malokarpatského vinohradníckeho múzea “, SPTŠ vinohradnícka na čele s profesorom Dúdekom. Avšak skončilo vinobranie a skončilo sa aj nadšenie návštevníkov. Múzeum stagnovalo, a to aj napriek činnosti F. Jamnického, ktorý pokračoval v práci, naďalej systematicky získaval exponáty. Do roku 1965 malo múzeum prijať 5 odborných pracovníkov.
    Múzeum malo za úlohu „ ochraňovať a rozširovať zbierky nazhromaždené generáciami, ktoré svedčia o prírodnom bohatstve našej vlasti, najmä v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti... múzeum sa podieľa na svojom vinohradnícko – vinárskom odbore na riešení celoštátnych vedeckých úloh...Múzeum riadi a spravuje ONV Bratislava – vidiek, odbor školstva a kultúry... múzeum je rozpočtová organizácia, všetky jeho príjmy a výdavky sú súčasťou rozpočtu MsNV v Pezinku, ktorý poskytuje múzeu peňažné prostriedky na niektoré výdavky formou prevádzkového preddavku “ Na papieri, myšlienka pekná, avšak ešte v roku 1963 nemá múzeum ani jedného pracovníka okrem správcu Jamnického a je de facto zatvorené.
    S blížiacimi sa Malokarpatskými vinohradníckymi slávnosťami sa brány múzea opäť otvárajú pre návštevníkov výstavy „ Z dejín pezinského a malokarpatského vinohradníctva “. Dvojročný „ spánok “ múzea sa zodpovedné orgány snažili riešiť pridaním novej úlohy: múzeum malo fungovať aj ako stredisko výskumu, dokumentácie a propagácie vinohradníctva a vinárstva v oblasti Malých Karpát. Vízia do budúcnosti išla ešte ďalej: múzeum sa malo v budúcnosti stať celoslovenským vinárskym múzeom. Preto 18. decembra 1963 bolo schválené vytvorenie vinohradníckeho múzea.
    Rok 1964 je pre Malokarpatské vinárske múzeum stále v znamení problémov s chýbajúcimi zamestnancami a stále nie sú jasne vymedzené priestory múzea. Dokonca odchádza aj správca Jamnický a to vo veku 82 rokov. Na miesto riaditeľa nastupuje v roku 1965 prom. fil. Dušan Ježík. Vzhľadom na chýbajúce adekvátne priestory sa uvažuje o premiestnení múzea. Zareagovali Valtice, Lednice, Modra, Bratislava, Nitra. Ponúkli svoje reprezentatívne priestory, dokonca kaštiele. Ak by malo múzeum ostať v Pezinku, požadovala muzeálna rada priestory v Pálfyho zámku. Plány boli veľkolepé: prednášky, degustačná miestnosť, vzorkovňa vína, zámocká vináreň, skanzen, ukážky rezu viniča. Realitou však ostáva múzeum s jediným zamestnancom – riaditeľom.
    Napriek v podstate krízovému stavu sa podarilo prebudovať interiér múzea v rokoch 1965-67. Takto vznikol vhodný priestor na prvú stálu expozíciu, zameranú na históriu mesta a regiónu. Ježík tiež vypracoval koncepciu Vinárskeho a vinohradníckeho múzea v Pezinku. Žiaľ, pre politické udalosti nikdy dedošlo k zrealizovaní tejto koncepcie. Sám Ježík bol odvolaný, pretože vystupoval proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.
    Na uvoľnenú riaditeľskú stoličku nastupuje Anna Jelínková – Dolská. V múzeu už pracujú stáli zamestnanci. Činnosť múzea sa rozbieha. Ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 8000, avšak vedecko výskumná činnosť sa nerealizuje. V roku 1972 bola zakúpená časť priestorov susedného domu. V pivničných priestoroch boli sprístupnené predmety s popismi, aj keď  priestor slúžil skôr ako depozit.
    Od roku 1973 sa začalo viac vystavovať. Vystavovali umelci z regiónu, ale robili sa aj výstavy poplatné dobe.
    Najvýznamnejšie oddelenia múzea sú v tomto období vinohradnícke a oddelenie novších dejín. Ďalej je historické oddelenie a rodný dom Jána Kupeckého. V roku 1975 pribúda umenovedné oddelenie.
    Múzeum spolupracuje aj s inými inštitúciami, podieľa sa aj na prípravách na Vinobranie.
    Dočasne je múzeum zatvorené v roku 1981 a to pre reinštaláciu elektrického vedenia. To poskytlo priestor pre nové koncepčné riešenie a technickú modernizáciu inštitúcie. Nový koncept inštalácie expozícií zrealizoval ERPO v spolupráci s ak. arch. Petrom Peressénym, ak. maliarom Štefanom Pavelkom a debnármi Emilom a Dušanom Ježíkovcami. Múzeum ostalo zatvorené dva roky. Scenár ku stálej expozícii vypracoval Dr. I. Zajac, historik, pracovník múzea. Úplné dokončenie expozícii môžeme datovať rokom 1984.
    V roku 1984 sa prijíma botanička, RNDr Vozárová. Vďaka nej sa fond múzea ešte rozšíril. Podnietila aj zorganizovanie odborného seminára „ Význam J. Ľ. Holubyho v dejinách vedy na Slovensku “. Z príspevkov na seminári bol vydaný aj zborník.
    V rozširovaní personálneho obsadenia sa pokračovalo v roku 1987, kedy nastúpila etnografka PhDr. D. Kopálová (súčasná riaditeľka múzea). V tom čase malo múzeum už riaditeľku, historika, botanika, dokumentátorku, účtovníčku, odbornú pracovníčku odd. dejín a umenia a upratovačku. Toto personálne obsadsenie umožňovalo plnohodnotné fungovanie múzea.
    1. januára 1988 bolo pod Malokarpatské múzeum v Pezinku pričlenené Mestské múzeum v Malackách, múzeum Ferdiša Kostku v Stupave, Štátnej prírodnej rezervácie Šúr vo Svätom Jure. Tento krok sa ukázal ako nie práve šťastný, nakoľko rast múzea v Malackách i múzea v Stupave vyžadoval zásadné zmeny. Na prijatie ďalších odborných pracovníkov sa nenašli financie, a preto bolo múzeum v Malackách na vlastnú žiadosť zaradené pod správu mesta Malacky.
    Múzem Ferdiša Kostku v Stupave ostáva pod správou Malokarpatského múzea, avšak budova je v nevyhovujúcom stave. V roku 1995 sa zatvára na dobu rekonštrukcie.
    Malokarpatské múzeum prichádza po revolúcii 1989 z rôznych príčin o pracovníkov pre botaniku, históriu a výtvarné umenie. Počet zamestnancov sa znížil na 5, čo umožňuje len udržiavať múzeum v chode pre návštevníkov.
    V roku 1993 boli múzeu navrátené priestory v klenbových miestnostiach. Tieto boli následne rekonštruované. Zisk týchto priestorov bol ale nepríjemne vyvážený stratou časti pivničných priestorov. Tieto boli prenajaté od mesta Pezinok za symbolickú cenu. Nakoľko múzeum nebolo schopné pre nedostatok financií platiť riadny prenájom, muselo tieto priestory vyprázdniť a opustiť. Pivničné priestory však boli pre múzeum dôležité, nakoľko zbierkový fond sa skladal aj z veľkorozmerných predmetov a tieto nebolo v novovzniknutej situácii kde skladovať. Veľká časť predmetov bola prenesená do Poľnohospodárskeho múzea v Nitre.
    V súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky vydalo Ministerstvo kultúry SR Malokarpatskému múzeu dňa 24. januára 1994 novú zriaďovaciu listinu, v ktorej sa okrem špecializácie na dokumentáciu vinohradníctva a vinárstva v oblasti Malých Karpát píše aj o dokumentácii života a diela národného umelca Ferdiša Kostku. Dňa 1. júla 1996 múzeum stráca právnu subjektivitu a stáva sa súčasťou Malokarpatského kultúrneho centra, pod názvom Malokarpatské múzeum. V roku 1998 bolo múzeum zaregistrované v Registri múzeí a galérií svojím zriaďovateľom, Krajským úradom Bratislava. Ten vydal pre múzeum dňa 18. marca 1999 novú zriaďovaciu listinu, ktorou od 1. apríla 1999 zriadil príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou pod názvom Malokarpatské múzeum v Pezinku. 
 

Ohodnoťte článok: