Deň vo vinohrade

September 2010 / Prečítané 2229 krát
   Práca vo vinohrade sa začínala o siedmej hodine ráno (počas rezačky), ale letné práce si vyžadovali, aby vinohradníci prišli už o piatej hodine. V čase strihačky ľudia prichádzali do vinohradu o ôsmej hodine, lebo o siedmej bola ešte tma. Záležalo to od ročného obdobia. Gazdovia museli pred odchodom opatriť a nakŕmiť dobytok. Vo vinohrade sa pracovalo poctivo, napríklad keď vinohradníci kopali, odstrihli každý koreň, lebo vedeli, že keby to neurobili, peň by zahynul. O deviatej hodine trúbila cihelna – tehelňa pre svojich robotníkov a vtedy mali desiatu aj vinohradníci. Pochutnali si na omastenom chlebe, klobáske, syre, slaninke, tlačenke alebo oškvarkoch a zapili to vínom, mliekom alebo čiernou kávou. O desať minúť už opäť trúbila tehelňa a všetci už stáli v práci na svojom mieste. Cajlanskí vinohradníci nepočuli trúbenie tehelne, preto desiatovú prestávku odhadli podľa slnka.
   O dvanástej hodine bolo počuť zvony všetkých štyroch pezinských kostolov. Kto ich nepočul, iste počul trúbenie tehelne. Grinavskí vinohradníci počúvali, ako rozozvučali zvony ich kostola na modlitbu Anjel Pána, cajlanskí vinohradníci sa orientovali podľa zvona zvonice psychiatrickej liečebne alebo cajlanského kostola. Všetci sa prežehnali a pomodlili:
„Pán Boh s nami a zlé preč!“ V tom čase už v Grinave deti priniesli rodičom obed: v konvičke polievku, v miske slíže a na plechu osúchy alebo buchty. Konvičku niesli v ruke, všetko ostatné mali zaviazané v noške na chrbte. V lete sa varila zväčša kyslá lúsková alebo zasmažená polievka a po nej makové, syrové alebo prézlové slíže a zásmažkové šúľance. Cajlanským vinohradníkom nosili obed ich ženy v košíku v noši – trávničke. Obed zapíjali čiernou kávou – meltou vo fľaši. Polievku nosili v konvičke – v litrovej alebo pollitrovej. Obľúbené boli polievky fazuľová, zemiaková, slovencová, cícerová a hrachová. Hlavnými jedlami boli rožkové buchty (makom posypané nakrájané rožky) a oškvarky, na ktorých bolo „ uderené “ vajíčko. To bolo jediné jedlo, ktoré sa zohrievalo na trojnožke – trajfuse na ohníku, ostatné jedlá vinohradníci konzumovali studené. Na jar ľudia jedli slaninu alebo údené mäso so zemiakmi uvarenými na slano. Gazdovia jedli varené jedlá, väčšinou slíže. V lete sa počas viazačky a plevačky mäso nejedlo. V zime, keď vinohradník išiel do práce o ôsmej až deviatej hodine a prišiel domov o tretej popoludní, vzal si so sebou len chlieb a fľaštičku do oboch náprsných vreciek a naobedoval sa až po príchode domov. Pitnú vodu vo vinohrade zabezpečovali studničky a tri vahadlové studne.
  Tehelňa sa po obede opäť ozvala, keď mala byť o desať minúť jedna hodina, aby sa každý pripravil do práce. Keď trúbila o jednej hodine, každý už bol na svojom mieste. Vinohradníci si opäť odpočinuli a zajedli na nešpor – olovrant, ktorý v Grinave odhadli o tretej hodine aj sami bez zvonenia a trúbenia. Pezinskí a cajlanskí vinohradníci mali nešpor o štvrtej hodine, keď počuli kapucínsky zvonek, ktorý zvolával bratov kapucínov k modlitbe vešpier. Olovrant v čase nešporu tvorilo rovnaké jedlo ako na desiatu. V Grinave si olovrant a desiatu nosili vinohradníci so sebou, len obed im nosili deti. Hoci bol pracovný čas určený do siedmej hodiny večer, práca sa v lete u niektorých končila asi o pol ôsmej, až kým nebolo slnko „na dva hornáky“ – čiže sa dali priložiť dva prsty medzi slnko a hory. Zaujímavé bolo, že muž za deň zarobil vo vinohrade 10 korún a žena 8 korún, hoci obaja pracovali rovnako.
   Spomínané tri prestávky slúžili predovšetkým na oddych. Ľudia si ľahli na révy a odpočinuli si. Každá rodina alebo dve rodiny spolu mali vo vinohradoch drevené jednopriestorové vinohradnícke búdy.
   Len niektorí bohatší vinohradníci mali murované búdy. Tí si vykopali pri búde jamu a zachytávali do nej vodu zo striech. Sporák mali v búde len niektorí. V búde boli po krajoch pribité dosky na sedenie na spôsob lavice. Hore bola polica na kosák. Na „hure“ bol uložený pánt na viazanie viniča. V búde si nechávali všetko náradie (škrabáky, motyky atď.), lebo vtedy sa nekradlo.
   Príjemný chládok v tieni poskytovali ovocné stromy, ktorých bolo vo vinohradoch veľké množstvo. Boli to najmä čerešne, hrušky a jablone. Pri chodníkoch rástli slivky a orechy. Okrem ovocia si ľudia vo vinohradoch pomedzi vinič zasadili aj zeleninu – cibuľu, mrkvu, petržlen, uhorky, repu, fazuľu, ale aj ríbezle, egreše a jahody. Na prázdne miesta, kde vyhynul vinič, ľudia sadili zemiaky, kukuricu a rajčiny. Po žatve zeleninu hromadne zvážali z vinohradov. Od gazdinej plody lacno vykupovali ženy – handlírky, ktoré ich predávali v Bratislave a vo Viedni. Predávali plné mechy fazuľových lusiek a plné koše stolového hrozna a ovocia.
 
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: