Pezinok a četníci

August 2010 / Prečítané 1937 krát
   Pred vznikom I. Československej republiky pôsobila v Pezinku miestna mestská polícia, podriadená mestskému kapitánovi a mestskému zastupiteľstvu. Na čele mestskej polície stál strážmajster, menovaný mestským zastupiteľstvom. Existencia mestskej polície v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie vychádzala zo systému štátnej správy krajiny, v rámci ktorého mal Pezinok ako slobodné kráľovské mesto a neskôr mestské municípium čiastočne privilegované postavenie. Štátna polícia, tzv. četníctvo (alebo aj žandárstvo), zasahovala do života mesta len veľmi zriedkavo. Nárast zásahov četníkov do politickej a hospodárskej situácie v Pezinku môžeme vo zvýšenej miere pozorovať až so začiatkom I. svetovej vojny, kedy sa četníci čoraz viac podieľali na rekviráciách, násilných odvodoch a stíhaní dezertérov. Je jasné, že ich reputácia touto činnosťou utrpela vážne trhliny.
   Krátko po vstupe československého vojska do Pezinka koncom novembra 1918 nasleduje vojakov aj prvá jednotka četníkov, novotvoriacej sa bezpečnostnej zložky štátu. V záujme zachovania kontinuity právneho štátu platili v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku naďalej zákony zaniknutej rakúsko-uhorskej monarchie. Četnícky zbor, tvorený na území Slovenska najmä príslušníkmi českej a moravskej národnosti si len veľmi ťažko hľadal cestu k obyčajným ľuďom a naďalej bol vnímaný najmä ako represívny orgán. Situácia sa čiastočne zmenila až po tom, ako sa do vyšších poddôstojníckych a dôstojníckych funkcií dostali aj Slováci. Jedným z nich bol napríklad aj strážmajster Ján Strapák z Pezinka.
  Četnícka stanica v Pezinku sídlila na rohu dnešnej Hrnčiarskej a Jesenského ulice. Pezinskí četníci nezasahovali do bezpečnostnej situácie v meste, tu mala plné kompetencie mestská polícia. Sústreďovali sa na pochôdzkovú činnosť v oblasti pôsobnosti četníckej stanice a zasahovali najmä v okolitých obciach, kde boli častokrát jedinou „rukou zákona“. V spolupráci s mestskou políciou v Pezinku vykonávali najmä eskorty odsúdencov do bratislavského väzenia či asistenčnú službu počas oficiálnych štátnych podujatí.
    Koncom tridsiatych rokov pribudla k činnosti pezinskej četníckej stanice aj strážna služba na slovensko-maďarskej hranici, ktorá prechádzala chotárom blízkej obce Viničné. Napríklad 14.decembra 1938 hlásila četnícka stanica Pezinok zajatie troch gardistov z Pezinka maďarským vojskom v Svätomartinskom háji. Gardisti sa 18. novembra 1938 údajne omylom dostali na bicykloch za hranice. Pustili ich až po týždňovom viacnásobnom vypočúvaní. Po vzniku slovenského štátu sa väčšina četníkov českej a moravskej národnosti vrátila domov a stanice boli urýchlene posilňované četníkmi slovenskej štátnej príslušnosti.
    Počas pomerne krátkej existencie si četnícky zbor prvej Československej republiky dokázal najmä vďaka veľmi prísnym vnútorným pravidlám vybudovať dobrú reputáciu, a to aj napriek niektorým negatívnym udalostiam, na ktorých sa četníci ako bezpečnostný orgán museli podieľať. Na Slovensku v tomto kontexte najviac rezonovala streľba do účastníkov komunistickej demonštrácie v Košútoch v roku 1931.
   Viac informácií o poslaní a činnosti četníctva v prvej ČSR sa pokúsi priblížiť výstava s názvom „V mene zákona“, ktorú pripravilo Mestské múzeum v Pezinku.
 
Peter Wittgrúber

Ohodnoťte článok: