Žasnem nad správaním niektorých ľudí...

Jún 2010 / Prečítané 1765 krát
   Pred pár mesiacmi sme skoro všetci Pezinčania protestovali proti výstavbe skládky v Novej jame, ktorá sa mala a vlastne aj stala neželaným koloritom mesta. Tým, že sme protestovali proti veľkému smetisku, sme jasne ukázali, čo sa nám nepáči.
   Ale mne sa nepáči ďaleko viac vecí okolo smetí. Pri prechádzkach nad týmto krásnym mestom ma čakalo nemilé prekvapenie, ktoré sa mi vrezalo do duše. Mám na mysli ten nekonečný neporiadok v lesoch Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Môžete si vybrať ktorúkoľvek cestu cez vinohrady do lesa, všade to uvidíte, každých desať metrov je tu pozdrav kráľa tvorstva. Mať bazár, tak tu nájdete čo len chcete, počnúc chladničkou, kusmi nábytku, časťami áut, vša-deprítomnými PET fľašami, stavebným materiálom až po detskú autosedačku. Ale nesmiem zabudnúť ani na majiteľov vinohradov, samozrejme, že nie všetkých, niektorí však nevedia, kde patria opotrebované sieťky na ochranu viniča a odpad po ostrihaní vinohradu. Toto všetko skončí v jarku v domnení, že všemocná príroda znesie všetko. Pekne sa pozerá na udržiavaný vinohrad, ale čo už je mimo, nad tým zatvárajú oči. Ja som už náučný Vinohradnícky chodník premenoval na smetiskový náučný chodník.
   Bol som svedkom jednej „krásnej“ veci. Na križovatke zastavila dodávka, aby zobrala kolegu či kamaráta. Keď sa otvorili dvere auta, vypadol z nich nešpecifikovaný odpad, ale nikoho z posádky to netrápilo, aby neporiadok zodvihol. Po mojom upozornení som akurát videl obrovské prekvapenie oslovených, čo to vlastne chcem. Pardon, páni, asi som vám chcel zaželať dobrý deň...
   Pri prechádzke na sídlisku Juh zas zočím ženu, ktorá nesie odpad nie do smetnej nádoby pri svojom rodinnom dome, ale rovno do kontajneru pri blízkej bytovke. Odpoveď na otázku, čo to znamená, znie: ja už ju mám plnú. Alebo sa pozeráte cez okno ako príde cudzie auto so značkou PK k našim kontajnerom a šup tam svoj odpad. „Poteším“ dotyčného, urobil som si aj pár fotiek.
   A tak by som mohol pokračovať, ale asi to nemá zmysel. To, čo treba zmeniť, je v nás, v našom myslení, spolupatričnosti a hlavne v úcte k ostatným.
   Čo dodať na záver. Budem čakať na malý zázrak v myslení niektorých ľudí. Nielen ísť na ulicu proti niečomu protestovať, ale urobiť si aj poriadok okolo seba a vo svojom vnútri. 
(šw)
 

Ohodnoťte článok: