Spomienka na Ing. Ivana Pessela

Máj 2010 / Prečítané 1246 krát
  14. mája tohto roku uplynulo päť rokov, čo smrť pretrhla niť života môjho manžela Ivana Pessela. Keď stratíme blízkeho človeka, strácame kus seba samého. Vedľa nás zostáva prázdne miesto, ktoré nemôže nikto nahradiť. Čas je však milosrdný lekár, lebo každému z nás odchádzajú tí najmilší a nám zostávajú iba spomienky. Naše manželstvo trvalo 35 rokov, 5 mesiacov a 9 dní. Vychovali sme dve deti, syna Peťa a dcéru Ivanku, ktorí naše životy obohatili o štyri vnúčatká – Maťka, Miška, Silvinku a Kristínku.
   Často si na rodinných posedeniach spomíname, ja na manžela, deti na otca a vnúčatká na deduška.
   Môj manžel bol veľký lokálpatriot a snažil sa pre svojich spoluobčanov urobiť aj nemožné. Svoju prácu veľmi miloval, bol vytrvalý a prísny voči sebe i k svojim spolupracovníkom. Vedel pochváliť, povzbudiť, ale aj vytknúť chyby. Ešte ako tajomník MsNV si vyslúžil prezývku „Okresný rebel“, lebo nie všetko robil podľa predstáv svojich nadriadených. Hovorieval: „Keď chceš niečo vybaviť a nedarí sa ti, keď ťa vyhodia dverami, musíš vojsť hoci aj oknom“. A to všetko je nutné viackrát opakovať. Proste, až kým sa to nepodarí.
   Manžel viedol mesto so svojimi spolupracovníkmi aj v období veľkých spoločenských zmien. A trúfam si povedať, že úspešne, samozrejme vďaka dôvere spoluobčanov. Počas svojej práce pre verejnosť mal veľa obdivovateľov i kritikov, lebo každému sa vyhovieť nedá.
   Okrem svojej milovanej práce mal veľa záľub, no pre svoju zaneprázdnenosť ich odkladal na dôchodok. Rád cestoval, obľuboval hudbu, filmy, divadlo 60. a 80 rokov, zbieral známky, fotografoval, čítal literatúru faktov a veľmi obdivoval horolezectvo. Vynikal výbornou pamäťou, takmer encyklopedickými vedomosťami a všestrannou zručnosťou. Okrem toho sa stretával s priateľmi a stihol navštevovať množstvo podujatí, ktoré sa uskutočňovali v Pezinku i mimo mesta. Nezabúdal ani na rodinu. So samozrejmosťou sa venoval svojim deťom a neskôr milovaným vnúčatám. Často si spomínam na naše sobotné posedenia vo dvojici, na chuť výbornej kávy s vôňou cigarety a žltej ruže pre mňa.
   Keď sa pozriem na ktorúkoľvek časť nášho krásneho mesta Pezinka, vidím veľký kus jeho práce, ktorá sa mu podarila za takmer štvrťstoročie aj vďaka spoľahlivým spolupracovníkom, podnikateľom a samozrejme vám, Pezinčania.
   Každý deň života môjho manžela Ivana Pessela sa niesol v rýchlom tempe a s plným nasadením. Jeho život bol bohatý, zmysluplný, ale rozhodne nie zbytočný, iba príliš krátky.

Vo vlasoch mi sneží
ani krok už nemám svieži
zrak sa mi slzami mlží
ale stále cítim
vôňu žltých ruží od teba

   S láskou spomína manželka Maja s celou rodinou
 

Ohodnoťte článok: