Využívame dostatočne fondy Európskej únie?

Február 2010 / Prečítané 1327 krát
  Využívame dostatočne fondy Európskej únie?

  Začiatkom roka slovenské médiá priniesli informáciu o využívaní fondov z Európskej únie na budovanie miest a obcí v minulom a tomto roku. Niektoré ma zaujali nielen kvôli výške grantov, ale i na aký účel sú určené. Napríklad Mesto Holíč získalo na tento rok 697 tisíc eur (21 mil. Sk) na rozšírenie zberného dvora. V Senci vlani využili z prostriedkov EÚ 338 tis. eur (10 mil.Sk) na revitalizáciu Farského námestia. Na tento rok získali 789 tis. eur (24 mil. Sk) na projekt Park oddychu mesta Senec – revitalizácia mestskej oddychovej zóny. Mesto Senica má na rok 2010 v rozpočte granty 2 703 169 € na rekonštrukciu Námestia oslobodenia, Základnej umeleckej školy, ZŠ Sadová a iné. Malačania, podľa informácií zverejnených na internete, získali nenávratné finančné zdroje v objeme 20 mil. eur.
   Zdá sa mi, že Pezinok nie je pri získavaní grantov z Európskej únie taký úspešný. Viem , že sme využili pred dvomi rokmi asi 4 mil. Sk (132 tis. eur) na rekonštrukciu Kollárovej ulice a menšie sumy na budovanie náučných a cyklistických chodníkov (niektoré sú už zničené) a možno nejaké iné drobné stavby. Z Pezinčana sme sa dozvedeli, že Mesto Pezinok sa uchádza o granty na rekonštrukciu Zámockého parku, Záhradnej ulice a vinohradníckeho domu na Holubyho ulici. Zostalo však okolo toho akosi ticho. Je to vôbec ešte aktuálne? Ako to, že iní majú už schválené granty a v neporovnateľne väčších sumách?
   Som Pezinčan, hrdý na svoje mesto, pochopiteľne chcem, rovnako ako všetci jeho obyvatelia, aby sa rozvíjalo a skrášľovalo. Veľmi by som bol sklamaný, keby sa získavaniu zdrojov z Európskej únie zo strany mestských úradníkov nevenovala žiaduca pozornosť, pretože aj v našom meste máme kopu nedostatkov, ktoré treba aj za pomoci peňazí z únie riešiť. Môžete uverejniť k tomuto stanovisko mesta?
 
Občan Pezinka
Stanovisko Mesta Pezinok
   Napriek tomu, že Bratislavský kraj môže čerpať len zhruba jedno percento z celkového balíka financií, ktoré Európska únia Slovensku poskytne, túto možnosť využívame. O dvoch najväčších projektoch pravidelne informujeme – je to rekonštrukcia Zámockého parku a Záhradnej ulice. V prvom prípade ide o 678 000 eur, v druhom o 286 700 eur. Peniaze by sme chceli získať aj na opravu domu na Holubyho domu 22 (v objeme 2 mil. eur), cyklochodníky, chodníky na Viničnianskej a Šenkvickej ceste. Najväčší objem finančných prostriedkov budeme žiadať v prípade vyhlásenia výziev na kanalizáciu v Grinave –zhruba 3 mil. eur. Okrem toho projektová manažérka mesta Ing. Monika Krnáčová vypracovala viac ako desiatku tzv. malých projektov do sumy 30 tisíc eur (1 mil. Sk) a v mnohých prípadoch sme boli úspešní. Často to boli projekty mimo financovania EÚ, práve pre spomínanú nemožnosť Bratislavského kraja čerpať z fondov EÚ v takej miere ako zbytok Slovenska. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na skutočnosť, že žiadny projekt nie je v plnej miere hradený z peňazí EÚ, a tak mesto musí mať v rozpočte voľné zdroje na kofinancovanie a najmä dofinancovanie tých častí projektu, ktoré nie sú v oprávnených nákladových položkách. Ako príklad uvedieme práve kanalizáciu v Grinave. Z peňazí EÚ môžete financovať len splaškovú kanalizáciu nie daždovú, čo v praxi znamená, že ak by ste urobili súbežne obidve, musí mesto z vlastných prostriedkov dofinancovať zhruba 50 percent, teda asi 2,5 mil. eur.
 
Oddelenie vzťahov  s verejnosťou

Ohodnoťte článok: