Skončili sme s činnosťou, lebo sme nehrali...

Február 2010 / Prečítané 1108 krát
  Sme skupinka priateľov, bývalých hádzanárov, ktorí museli skončiť s aktívnou činnosťou v mužstve mužov Pezinka, pretože príležitosť hrať dostávajú iba tí, čo sú z Bratislavy alebo iného mesta. Ak by ste sa prišli pozrieť na zápas l. ligy mužov, môžete sa iba pousmiať, hrajú tam maximálne štyria Pezinčania, ostatní sú z Bratislavy. Je zarážajúce, že sa už nehrá pre zábavu, ale len s cieľom za každú cenu vyhrať. Možno aj o čosi slabší hráči z tohto mesta už nedostanú vôbec príležitosť.
   Týmto by sme chceli vyzvať mesto, aby veľmi dobre zvážilo na čo dáva peniaze, pretože je tu veľa športov, ktoré treba podporiť, kde aktívne hrajú mladí chlapci a dievčatá z Pezinka.
   A sponzori, budeme sa vám diviť, keď podporíte za týchto podmienok pezinskú hádzanú.
Tento list posielajú priatelia chlapcov, ktorí chceli športovať pre radosť a dnes ich nikto už nezavolá na zápas či tréning a načo by tam vlastne aj boli, keď by aj tak nehrali.
   Dúfame, že mesto prinavráti možnosť hrať hádzanú predovšetkým Pezinčanom.
Ďakujeme, že sme mohli napísať svoj názor. Možno sa niečo zmení a keď nie, tak sme sa o to aspoň pokúsili.
 
Priatelia pezinskej hádzanej
 

Reakcia hádzanárskeho klubu
  Ťažko sa reaguje na anonyma. Nespomínam si na hádzanárov, ktorí „museli“ u nás skončiť s aktívnym hraním hádzanej. Pravda je, že za Pezinok hrajú chlapci z Bratislavy, ale aj z Prešova, Michaloviec, Dubnice, Viničného. Stále je to však málo na l. ligu, často hráme zápasy či turnaje s minimom hráčov. Všetci sú vysokoškoláci. Väčšina z nich si na štúdium privyrába v rôznych zamestnaniach a k tomu pristupujú aj ďalšie záujmy, ktoré im bránia pravidelne trénovať a hrať. Preto by sme len uvítali, aby hráčov bolo viac. Vyzývame sťažujúcich sa bývalých hádzanárov (ak naozaj existujú), aby prišli na tréning a môžu nastúpiť už v najbližších zápasoch. Ešte lepšie by bolo, keby ich bolo 10-12, aby mohli vytvoriť od novej sezóny družstvo do 2. ligy (mu
sia si zabezpečiť však financovanie).
   Tento rok na jeseň uplynie 50 rokov, čo pôsobím v pezinskej hádzanej ( hráč, tréner, funkcionár, sponzor). Počas tohto obdobia u nás hrali chlapci z Moravy, Čiech a samozrejme zo Slovenska. Mnohí si tu založili rodiny. Hosťujúci hráči však nie sú len v hádzanej, je tomu tak aj v basketbale, volejbale, futbale a iných športoch. Bez „cudzej ozdravnej krvi“ by sme iba ťažko fungovali.
   Pezinská hádzaná je amatérska, ale v kategórii výkonnostného športu. Hráči sú vedení nielen k morálno-vôlovým vlastnostiam, ale aj k pravidelnosti v športovaní, k výkonnosti a samozrejme k víťazstvám, čo u rekreačného športu chýba. Tým nie je povedané, že chlapci nehrajú z „pasie“, pre potešenie a nechýba im ani radosť z hry, jednoducho je to adrenalín. Na získanie detí pre pravidelné športovanie (čo je v tejto dobe neľahké) je bezpodmienečne nutné mať pre nich vzory a víziu ďalšieho uplatnenia – liga musí byť.
   Čo sa týka financovania, grant mesta pokrýva len 20-25 percent nákladov klubu (nájom haly SOU). Ostatné výdavky ( napr. náklady na celosvetový turnaj mládeže Prague cup sú 3 tisíc € ), spojené s činnosťou klubu, sú pokrývané z príjmov z reklamy a z prenájmov, príjmov za výchovu hráčov a vlastných príspevkov a sponzorovania.
   Ešte niečo k anonymným sťažovateľom. Mám dostatok životných skúseností na to, aby som vedel charakterizovať ľudí podľa ich aktivít. Na jednej strane sú ľudia konštruktívni, ktorí sú činní a tvoria hodnoty podľa svojich možností. Na druhej strane sú ľudia deštruktívni, ktorí nie sú schopní nič vytvoriť, iba „ryjú a vyrývajú“. Týchto je plno na webových stránkach, ale nič po nich nezostáva, iba zloba a sústavná „múdrosť“, ako by to oni robili, keby mohli. Tejto skupine dávam možnosť, príďte medzi nás, aby ste vymazali úbohosť vedenia pezinskej hádzanej. Sme občianske združenie a potrebujeme vedúcich družstiev, trénerov, zapisovateľov, hlásateľa aj manažéra. Navyše uvítame pomoc právnika (sme v spore so štátom, resp. KÚ životného prostredia kvôli nášmu areálu pri Zámockom parku).
 
Za hádzanársky klub, Ing. Milan Šimovič

Ohodnoťte článok: