Príbeh jedného domu

December 2009 / Prečítané 1308 krát
Dom, o ktorom sa píše, je ozančený krížikom   Dom stojaci dodnes na Radničnom námestí, v súčasnosti pod číslom popisným 5 susediaci s budovou Mestského úradu, je „potomkom“ nehnuteľnosti, ktorej majiteľov vieme identifikovať až do 18. storočia. V starých daňových súpisoch je dom evidovaný ako číslo 84 vo vnútornom meste, teda v priestore ohraničenom mestským opevnením.


Dom, o ktorom sa píše, je ozančený krížikom



1720-1745 - Ján Juraj Schmid
1745-1748 - vdova Jána Juraja Schmidta
1751/1752 - František Müller
1758-1766 - viacerí majitelia
1773-1782 - Anton Laixenberger
1789-1809 - Ján Kašický
1814-1835 - Peter Jordan
1839-1845 - vdova Petra Jordana
1852-1865 - Jozef Strapak
1869-1875 - Terézia a Ján Stanček
1880-1910 - Leopold Berger
1915-1936 - Štefan Künczel

   Najstarší dnes známy majiteľ Ján Juraj Schmidt bol tribúnom ľudu, senátorom a kúpeľníkom. V roku 1715 sa zosobášil s vdovou Martina Froloviča Annou Máriou Pavlovič, ktorá bola sestrou ostrihomského kanonika Jána Pavloviča. Pravdepodobne pochádzal z Viedne, kde žili aj jeho súrodenci, sestra Terézia i brat Jozef a ich rodiny. Ján Juraj zomrel v lete 1745 a dom spolu s kúpeľom prevzala jeho manželka, ktorá sama do spoločného majetku i manželovho remesla investovala. Anna Mária odkázala celý svoj majetok cirkvi - kostolom a kláštorom v Pezinku, Skalici, Malackách, Marianke, Bratislave, príbuzným manželových i svojich súrodencov a chudobným. Okrem iného odkázala kaplnke sv. Sebastiána a Rocha 30 zl. a na sochu Panny Márie, ktorá mala byť postavená na námestí pred dolným kostolom 100 zl. Ak by táto suma nestačila, mali sa prostriedky doložiť z jej majetku tak, aby sa vyhotovila „dúkladna a statečná statua“. Sochár vyhotovil naozaj dôkladné dielo – baroková Immaculata je dodnes súčasťou Mariánskeho stĺpa na námestí. Majetok, ktorý zostane po vybavení všetkých testamentárnych odkazov, zverila pezinskému farárovi Jánovi Najmarovi. Dala mu právo ako vykonávateľovi poslednej vôle naložiť s ním slobodne podľa vlastného uváženia. Anna Mária zomrela v decembri 1749 a podľa vlastnej žiadosti bola, rovnako ako jej manžel, pochovaná v kapucínskom kostole.
Z daňových súpisov nie je zrejmé, akým spôsobom Ján Najmar ako vykonávateľ poslednej vôle Anny Márie Schmidt naložil s nehnuteľnosťou, na dome však v pomerne krátkom časovom období registrujeme viacero rôznych, často sa striedajúcich osôb, medzi prvými bol František Müller, tiež kúpeľník, ktorého Anna Mária spomína aj vo svojom testamente v súvislosti s poskytnutou pôžičkou.
   Najneskôr v roku 1773 sa situácia s nehnuteľnosťou vyjasnila, dvojtretinový podiel získal kováč a zámočnícky majster Anton Laixenberger, zvyšnú tretinu Krištof Muri. Dom sa tým rozdelil na dva samostatné objekty, stojace za sebou - č. 84 a 85.
   Pred rokom 1789 sa vlastníkom nehnuteľnosti stal chirurg Ján Kašický, ktorý si tu zriadil svoju prax. Zapojil sa aj do verejného života, pôsobil ako senátor. Ján bol dvakrát ženatý, jeho prvou manželkou bola Barbora Ott, s ktorou mal 4 deti – Jána, Štefana, Katarínu a Annu. Po Barborinej smrti si v roku 1792 zobral 19 ročnú Annu Mayer. S ňou mal dvoch synov, Františka a Ignáca. Svoj majetok odkázal deťom a manželke, dom so zariadenou chirurgickou pracovňou odkázal najstaršiemu synovi Jánovi. Ján Kašický st. zomrel v auguste 1809 a jeho syn zdedený majetok pravdepodobne predal. Aj ďalší majiteľ Peter Jordan, ktorý sa stal miestnym mešťanom v roku 1804, bol chirurgom. Pochádzal z rodiny bratislavského obchodníka s potravinami Michala Jordana a Kataríny Hiermann. Po Petrovej smrti zdedila dom jeho vdova, o ktorej, žiaľ, nemáme žiadne bližšie informácie.
   Nasledujúci vlastník, mlynársky majster Jozef Strapák, spojil 80 rokov rozdelené susediace domy 84 a 85 opäť do jedného. Jozef, syn Mateja Strapáka, bol za pezinského mešťana prijatý v roku 1848 ako 41 ročný. Možno v súvislosti s hypotékou a zárukou vo forme nehnuteľnosti, zmenila táto opäť majiteľa. V roku 1864 požiadal Jozef Strapák o hypotekárnu pôžičku zo sirotskej pokladnice vo výške 748 zlatých. Bola mu mestom poskytnutá s podmienkou uvalenia vecného bremena v prospech sirotskej pokladnice až do jej splatenia. Už v roku 1869 evidujeme na č. 84 nových daňovníkov, Teréziu a Jána Stanček.
   Leopold Berger, syn Jakuba a Janky Erber, bol obchodníkom s plodinami z Častej a jeho žia
dosti o prijatie do zväzku mesta Pezinok bolo vyhovené v roku 1871. V roku 1904 postúpil polovicu nehnuteľnosti svojmu bratovi Adolfovi a jeho manželke Leopoldíne Müller. Bergerovci vlastnili dom na námestí do roku 1915, keď ho získal Štefan Künczel.
   V tom čase sa tu nachádzal hostinec Václava Stecha, ktorý v roku 1923 prevzal práve Künczel.
 
(upravená ukážka z knihy Bránami mesta)

Ohodnoťte článok: