Vianoce a niekoľko vianočných zvykov

December 2009 / Prečítané 1353 krát
   Vianoce patria medzi najobľúbenejšie a najživšie sviatky roka. V agrárnych kultúrach bol zimný slnovrat chápaný ako kľúčový moment kozmicko-prírodného cyklu, nakoľko slnko získava na sile. Názov je odvodený zo starogermánskeho označenia tzv. „svätých nocí“, ktoré bývali koncom roka – Weihnachten – nebol to jednodenný sviatok, ale trval dlhšie, čo platí aj dnes – do 6. januára. Na Slovensku sú zachytené i iné názvy - Kračún (najkratší deň v roku), Dohviezdny večer (Liptov), Štedrý večer, Svätý večer, Gody, Hody (severovýchod Slovenska).
Pri týchto významných sviatkoch môžeme sledovať niekoľko zložiek, ktoré sa navrstvovali. Najstaršou je solárna funkcia, kedy sa oslavovali ako dni, kedy víťazilo znovuzrodené slnko nad tmou a temnotou.
   Najbohatšou vrstvou je agrárno-vegetačno-prosperitná, s ktorou súvisí fakt, že tieto sviatky najskôr pripadli na jar, až neskôr sa preniesli do zimného obdobia. S jarným termínom súvisel zvyk prinášania snopov do kútov izby, rozhadzovanie plodín (napodobňovanie sejby) či prítomnosť chleba a koláčov na stole počas celých sviatkov. Zvyšky zo štedrovečerných jedál dával gazda dobytku alebo ich hádzal do studne. Aj texty vianočných vinšov sa venovali verbálnej agrárnej mágii.
   Domy sa ozdobovali zelenými vetvičkami, ktoré sa zdobili a dávali nad okná alebo na strop. Symbolizovali sviežosť a rast. Vetvičky až v 19. storočí nahradil vianočný stromček, ktorý má svoj pôvod v Nemecku v 16. storočí. Z Nemecka sa rozšíril nielen do Európy, ale prostredníctvom migrácie aj do Ameriky. Najskôr si našiel svoje miesto v mestách, potom na dedine u neroľníckeho obyvateľstva (u učiteľov, kňazov, notárov) a nakoniec u roľníckeho obyvateľstva. Stromček sa spočiatku taktiež vešal zo stropu a mal rovnakú funkciu ako zelená vetvička. Dnes táto funkcia zanikla a nahradila ju reprezentatívna a estetická funkcia. Vianočný stromček je v súčasnosti symbolom Vianoc.
   Treťou vrstvou vianočných sviatkov je kult predkov – teda uctenie si mŕtvych členov rodiny. V niektorých domácnostiach sa prestieralo na sviatočný stôl o jedno miesto na viac, inde sa nesmelo zametať, aby nevymietli duše predkov. Dodnes sa v mnohých domácnostiach začína štedrovečerná večera modlitbou za mŕtvych predkov.
   Hodovanie, návštevy, posielanie darov a blahoželania sú pozostatkami rímskych novoročných slávností. Rovnako tak aj ochranné praktiky – okiadzanie, robenie hluku (dnes spojené s ohňostrojmi), jedenie cesnaku a robenie krížov cesnakom na dverách. Pre zabezpečenie zdravia sa dávalo pod stôl železo, na ktoré si členovia rodiny položili nohy. K spoločnému stolu sa schádzala celá rodina i so služobníctvom, čím dochádzalo k dočasnému zrovnoprávneniu všetkých sociálnych vrstiev a členov rodiny. Okolo stola sa dávala reťaz, ktorá symbolizovala súdržnosť a uzavretosť rodiny. Tiež bolo zvykom sa spoločne podeliť o vianočnú oblátku.
   Okrem ochranných praktík treba spomenúť určovanie udalostí v ďalšom roku prostredníctvom veštenia. Veštilo sa zdravie, svadba aj smrť, úroda a ďalšie dôležité medzníky v rodine i hospodárstve. Dodnes je známe a v mnohých domácnostiach praktizované rozkrajovanie jablka pri štedrovečernom stole. Gazda vertikálne prekrojil jablko a ak pri tom jadrá nepoškodil, veštba bola pozitívna. Ak boli poškodené alebo jablko bolo červivé, veštilo to chorobu či smrť. Podobne sa veštilo aj z orechov.
   Kresťanstvo prispelo k vytvoreniu ďalšej vrstvy Vianoc ich poňatím ako sviatkov na pamiatku narodenia Ježiša Krista. Môžeme tu vidieť súvislosť so spomínanou solárnou funkciou – na svet prišlo niečo nové, dobré a končí sa obdobie temnoty. Z tejto vrstvy vznikli zvyky spievania kresťanských kolied, držanie pôstu a návšteva polnočnej omše.
   Pod vplyvom protestantizmu získali Vianoce rodinný charakter a začali byť chápané ako sviatky lásky k blížnemu a sviatky rodiny, s čím súviseli i prejavy dobročinnosti a charity. Okrem kostola sa nepatrilo zdržiavať sa mimo domov a väčšina návštev pripadla na druhý sviatok vianočný. V tento deň sa konala a dodnes sa i koná prvá zábava po advente.
   Poslednou vrstvou, ktorú je treba spomenúť je komerčno-konzumná funkcia. Viac nakupujeme a konzumujeme nielen materiálnych vecí ale i umeleckých prejavov.
   Vianoce sa v rurálnom prostredí dodnes nezaobídu bez koledovania, ktoré má predkresťanský pôvod a cirkev ich adaptovala. Koledníci obchádzajú domy s prianím prosperity. Koledovať nesmeli staré ženy, ale mladí, zdraví chlapci, pričom dievčatá spievali pod oknami. Za koledovanie dostali odmenu.
   S vianočným obdobím sa viaže množstvo zvykov, ktoré si každá doba prispôsobuje a používa z nich práve tie, ktoré sú pre ňu najvyhovujúcejšie.
 
Miroslava Kišoňová
 

Ohodnoťte článok: