Držiteľ plakety J. Kňazovického

December 2009 / Prečítané 1592 krát
   Na nedávnom oceňovaní darcov krvi prevzal najvyššie ocenenie – plaketu MUDr. Jána Kňazovického. Dostal ju za 113 bezplatných odberov.
  Štyridsaťdvaročný Andrej Pethö je rodákom z Báhoňa. Do Pezinka sa prisťahoval pred 24 rokmi. Pracuje na železnici ako správca strojov na technickom oddelení v rušňovom depe. Prvýkrát krv daroval pred šestnástimi rokmi. Chystal sa na tú chvíľu vyše roka. Kolegovia chodili na odbery, volali ho, aby išiel aj on, ale spočiatku trošku váhal. Chcel vedieť, čo ho čaká. Nakoniec sa odhodlal a bolo to celkom príjemné. Viac rokov chodil spolu s kolegami, neskôr začal chodiť sám. Prvých šesť odberov bolo bežných , pri ktorých sa odoberá zvyčajne pollitra krvi. Potom ho oslovila primárka s návrhom, či by nechcel vyskúšať odber krvných doštičiek. Ide o náročnejší a zdĺhavejší odber, darca sa na transfúznej stanici pri odbere zdrží 100 až 120 minút. Napichujú sa obidve ruky, z jednej ide krv do prístroja riadeného počítačom, kde sa separujú jednotlivé zložky krvi a odoberajú krvinky alebo doštičky, ostatok sa vracia späť do druhej ruky. Takéto odbery sa robia aj osemkrát za rok, výhradne však na požiadanie transfúznej stanice.
   V súvislosti s odbermi prešiel už štyrmi špecializovaným pracoviskami v Bratislave. Začal na Partizánskej, potom sa transfúzna stanica sťahovala do Petržalky, odtiaľ na Kramáre a nakoniec do Ružinova.
   Odbery sa robia na telefonickú pozvánku, zavolajú mu spravidla iba deň predtým. Nevie, komu je jeho krv určená, príjemca je anonymný. Sú to však väčšinou onkologickí pacienti a deti.
   Z toho, že daruje krv má Andrej Pethö príjemný pocit. Ako každého darcu aj jeho najviac hreje vedomie, že pomáha pri záchrane ľudského života. Pokiaľ je zdravý a môže krv ešte darovať, bude v darcovstve pokračovať. Myslí si, že každý zdravý človek, by mal aspoň raz skúsiť darovať krv.
   Poteší ho vždy, keď sa mu podarí získať nového darcu. Na druhej strane je smutný z toho,že na niektorých pracoviskách neumožňujú svojim zamestnancom zúčastňovať sa na odberoch krvi. Mrzí ho aj to, že darcovstvo dnes nemá takmer žiadne spoločenské uznanie, darca nemá veľa výhod ani v samotnom zdravotníctve. Verí, že sa to raz zmení, pretože naše zdravotníctvo sa bez bezpríspevkových darcov ani v budúcnosti nezaobíde.
 

Ohodnoťte článok: