Medzinárodný literárny festival Jána Smreka

November 2009 / Prečítané 1084 krát
   Večer lužickosrbskej a slovenskej poézie v Malokarpatskej knižnici bol záverečným podujatím 9. ročníka Medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka, ktorý sa konal od 18. do 22. októbra v Bratislave, Trnave, Skalici a v Pezinku. Lužickí Srbi sú najmenším slovanským národom, ktorý má necelých 100 tisíc obyvateľov. Že aj malé národy majú veľkých básnikov dokazovali v tento večer prítomní lužicko-srbskí autori: Beno Budar, básnik a prozaik, autor kníh pre deti, Lenka, vl. menom Christiana Piniekowa, poetka a prozaička a básnik Tomasz Nawka.
Večer začal hrou na gajdy michaly, ako ich volajú Lužickí Srbi. Tomasz Nawka, vyštudovaný etnograf, folklorista a pesničkár takto netradične otvoril večer poézie.
   Lužickí Srbi už sto rokov čelia asimilácii kultúrnej aj jazykovej. Preto aj v ich poézii bol smútok i clivota, ale aj odhodlanie a chuť žiť a prežiť, zachovať jazyk dedov a otcov pre ich potomkov. Lužická srbčina ako slovanský jazyk bola zrozumiteľná a hovorenému slovu prítomní porozumeli bez prekladu. Avšak poézia znela dvojjazyčne. Originálny prednes lužickosrbských básnikov sa striedal s výborným slovenským prekladom našich prekladateľov Ľubomíra Feldeka, Jána Zambora a Dany Podradskej. Vyvrcholením večera bol krst knihy Madona má červenú dušu antológie súčasnej lužickosrbskej poézie. Knihu jesenným lístím pokrstila Dana Podradská a vyprevadila na cestu k čitateľom.
   Druhá časť večera bola venovaná slovenským autorom. Ľubomír Feldek prezentoval svoju najnovšiu knihu fejtónov O nákazlivosti šťastia, zaspomínal na veselé príhody so svojim priateľom už nežijúcim Vincom Šikulom. Básnik Ján Zambor predniesol verše zo svojej poslednej básnickej zbierky Sťahovavé srdce. Dana Podradská, poetka a autorka kníh pre deti nechala znieť svoju lyriku inšpirovanú legandami, mýtami aj vlastnými snami.
   Večer lužickosrbskej a slovenskej poézie ako začal, tak aj skončil netradične hrou na gajdy – michaly. Emóciami nabitú atmosféru zaplnenej čitárne Malokarpatskej knižnice v Pezinku umocnila lužickosrbská hymna, ktorú v závere zaspievali spoločne lužickosrbskí aj slovenskí básnici.
 
Anna Gašparovičová, Malokarpatská knižnica v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: