Bez vinohradov a vína nebude ani duša tohto kraja

September 2009 / Prečítané 2083 krát
   V Pezinčanovi č. 6 ma zaujal článok JUDr. Štefana Noskoviča nazvaný Pezinok, mesto hrozna a vína – dokedy?. Spolu s ním si aj ja často kladiem túto zásadnú otázku. Najmä, keď vidím, ako sa na jednej strane oháňame tisícročnými vinohradníckymi a vinárskymi tradíciami, dedičstvom otcov, na ktoré nedovolíme nikomu siahnuť a na druhej strane nechávame naše vinohrady chátrať a pustnúť, klčujeme ich, ba dokonca sa snažíme so ziskom ich „streliť“. Samozrejme, že záujemcom nejde o obrábanie vinohradu, ale o lukratívny stavebný pozemok. Tento problém by si iste zaslúžil podrobnú analýzu a diskusiu odbornej i laickej verejnosti. Zjednodušene však môžeme povedať už dnes, že vinohrady tu budú len dovtedy, dokedy ich nezničí naša chamtivosť, lenivosť a krátkozrakosť. Chamtivosť je vidina zisku z predaja pozemku, ktorý sa dá cestou novely územného plánu zmeniť z vinohradu na stavebný pozemok . Tu musí rozhodujúcu úlohu zohrať nielen majiteľ pozemku, ale aj „osvietenosť“ mestského zastupiteľstva a primátora, aby naše vinohrady nedopadli ako v bratislavských častiach Rača a Vinohrady. Lenivosť pramení z nezáujmu vinohrad aspoň udržiavať či už vlastnými silami alebo prenájmom. Krátkozrakosť je zo všetkých problémov možno najväčší. Pramení najmä zo súčasneho stavu našich vinohradov po období socializmu (likvidácia starých vinohradov a nedokončené terasy), z legislatívy a dotačnej politiky, tak našej ako i EÚ, ktorá je pre naše vinohrady niekedy priam likvidačná. Napriek tomu by nám ako pozitívny príklad mala poslúžiť práve história. V celom možno tisícročnom období sa predsa striedali obdobia rozkvetu s priam katastrofálnymi dobami. Boli vojny, neúroda, decimujúce choroby i konkurenčný trh a napriek tomu všetkému sa tu vinice zachovali a prežili. Možno práve teraz aj my prežívame tých biblických sedem neúrodných rokov. Možno sme zúfalí z toho, že inde dokážu víno vyrábať s menšími nákladmi a my máme problém obstáť v konkurencii lacných vín z dovozu. Možno. Jedno je však isté, že keď teraz naša generácia podľahne spomínanej chamtivosti, lenivosti a krátkozrakosti a dopustí likvidáciu vinohradov, už nikdy sa na svahoch Malých Karpát neurodí žiadne víno. Bez vinohradov a vína už nebude ani duša tohto kraja, to špecifické a jedinečné „génius loci“, ktoré nás odlišuje od iných kútov Slovenska. A bez vinohradov nebude ani vinobranie.
 
Oliver Solga
 

Ohodnoťte článok: