Vznik Československej republiky v Pezinku

December 2008 / Prečítané 1316 krát
   V októbri sme si pripomenuli 90. výročie vzniku Československej republiky, prvého spoločného štátneho útvaru Čechov a Slovákov. 28. a 29. október 1918 patria z pohľadu politických dejín Slovenska bezpochyby k najvýznamnejším dátumom našej histórie. Znamenali však len začiatok dlhodobejšieho procesu formovania nového štátu a začleňovania miest a obcí doň.
   Slovenské politické elity v Pezinku, reprezentované Jamnickým, Žarnovickým, Zigmundíkom či Holubym boli od začiatku I. svetovej vojny tvrdo eliminované nielen zákonmi platnými vo vojnovom stave, ale aj promaďarsky orientovanými predstaviteľmi spoločenského a ekonomického života v meste, reprezentovanými najmä židovskými obchodníkmi a podnikateľmi. Až ku koncu vojny sa začína situácia prudko meniť. Prostredníctvom Samuela Zocha a Ferdinanda Jurigu sa aj do našej oblasti dostávajú informácie o krokoch Čechov a Slovákov v odboji.
   Odhliadnuc od ich aktivít môžeme vznik ČSR v našom meste spájať skôr so spontánnym výbuchom pezinskej chudoby, ktorý však zapadol do celoslovenského kontextu posledných dní rakúsko-uhorskej monarchie. Ani v našom meste sa prevrat, rovnako ako v ďalších mestách a obciach Slovenska, nezaobišiel bez rabovačiek. Veľa obyvateľov Cajly sa aktívne zúčastnilo v noci z 2. na 3. novembra 1918 rabovačky obchodov a domov. 3. novembra 1918 nad ránom vypukla v obci rabovačka, ktorá postihla predovšetkým miestneho obchodníka Wappensteina a ktorá sa postupne preniesla aj do Pezinka. Jej iniciátormi boli najmä vojaci, ktorí sa vrátili z ruského zajatia a príslušníci tzv. zelených kádrov, vojenských dezertérov, ukrývajúcich sa v pezinských lesoch a vinohradoch. Národná stráž, ktorá sa v Pezinku utvorila na druhý deň (4.11.) sa snažila obnoviť poriadok a dvoch organizátorov rabovačky zastrelila. Priamo v meste boli vyrabované domy a obchody viacerých židovských obchodníkov a obyvateľov. Boli medzi nimi napríklad Gabriel Goldsteir, Bernát Fuchs, či Bernát Wertheimer, ale aj byty dr. Gustáva Neumanna alebo dr. Karola Mayera.
   Československý vojenský oddiel vstúpil prvýkrát do Pezinka až 12. novembra 1918, no nebol ešte taký silný, aby dokázal 5.decem-bra 1918 zabrániť vstupu maďarskej vojenskej jednotky do Grinavy. Tá už 8.12.1918 z obce ustúpila pred blížiacimi sa československými jednotkami.
   14. decembra sa pod vedením Milana Žarnovického uskutočnilo prvé zasadnutie 65-člennej Národnej rady v Pezinku. V rámci Slovenska išlo azda o jediný politický orgán, ktorý paritne zastupoval záujmy Slovákov aj Nemcov. Národná rada v Pezinku rešpektovala Slovenskú národnú radu v Martine ako svoj nadriadený orgán. Jej najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Ján Zigmundík, dr. Otakar Jamnický a Milan Žarnovický. Už 3. februára 1919 bola Národná rada v Pezinku rozhodnutím bratislavského župana rozpustená a okamžite vznikla 47-členná obnovená mestská rada v Pezinku, ktorá sa postupne začlenila do územnosprávneho systému vznikajúcej Československej republiky.

 
Peter Wittgrúber
 
 
 

Ohodnoťte článok: