Stretnutie dobrovoľníkov, darcov a partnerov nadácie REVIA

December 2008 / Prečítané 1203 krát
   Uvoľnená nálada, tóny komornej hudby, úsmevy na tvárach i takto by sme mohli opísať posledný stredajší novembrový večer v pezinskej mestskej vinotéke. V útulnom prostredí privítala nadácia Revia svojich dobrovoľníkov, darcov, partnerov, priateľov, filantropov, aby sa im aspoň takýmto, už tradičným, spôsobom poďakovala za partnerstvo a spoluprácu. Správkyňa nadácie Drahoslava Finková privítala hostí krátkym príhovorom, v ktorom sa poďakovala za ich pomoc, podporu a zároveň ich ocenila obrazmi od detí a symbolickými poďakovaniami. Atmosféru večera ešte znásobilo vystúpenie žiakov základnej umeleckej školy. Tóny známych skladieb v ich podaní vyvolali u hostí nadšenie a zaslúžili si obrovský potlesk. Večer pokračoval otvorenými rozhovormi medzi hosťami, v rámci ktorých si zaspomínali aj na svoje začiatky v rámci filantropie:
   Eva Šišková: „Ja som z rodiny filantropov, podporovateľov druhých. Možno povedať, že som to dostala do vienka. Dokonca aj keď sa prerušila podnikateľská činnosť v tejto spoločnosti, mojim starým rodičom chodili ľudia ďakovať za to, že im pomohli. Ako dospelá som pôsobila v Bratislave v jednej stredne veľkej organizácii a ako aktívny človek som tam organizovala aj pred revolúciou, charitatívnu sociálnu pomoc. Čiže pre mňa filantropia, dobrovoľníctvo nebolo nič nové. Bola to súčasť môjho života a stále je. Ja mám svoj vlastný fond a nadáciu Revia som požiadala o jeho správu. Volá sa Fond dobrej babičky. Ďalší mne blízky je Klub darcov, kde ako tajomníčka podnikateľov mesta Pezinok som asi veľmi významne pomohla oživeniu celej myšlienky a podporovala som aktivity občianskeho združenia Sami-Sebe aj nadácii Revia i v čase, kedy tomu, povedzme ,nie všetci rozumeli.“
   Marcela Hajtmánková: „Hovorí sa, že každý človek nemá šancu byť filantropom, takže keď ju dostane, mal by sa jej chytiť a mal by vedieť dávať. Keď človeku v podstate nič nechýba, je zdravý a spokojný, zastávam ten názor, že by mal pomáhať tým, ktorí to šťastie nemajú. Filantropia pre mňa znamená pomoc človeka človeku a to nielen po finančnej stránke, ale aj po stránke ako je spolupatričnosť, psychická podpora, podpora sebavedomia i podpora už len v tom, čo ľudia robia. Už počas vysokej školy som bola humanitne orientovaná. Vôbec pre mňa nehralo veľkú rolu rozhodovať sa či pomáhať, nepomáhať, keďže som celú vysokú školu pomáhala ako dobrovoľníčka. Študovala som v Nitre a tam som sa dostala do kontaktu s filozofiou komunitných nadácií. Tá myšlienka so mnou ide už niekoľko rokov, dá sa povedať, že už niekoľko desiatok rokov. Takže keď ma požiadala nadácia Revia o spoluprácu, vôbec som nerozmýšľala nad tým, že by som povedala nie. Tá myšlienka mi je blízka už len tým, že ľudia si sami svojpomocne pomôžu vyriešiť nejaký problém, ktorý vidia vo svojom okolí, takže to málo financií, ktorými sa môže prispieť pre realizovanie projektov, je niekedy veľmi veľa.“
   Tatiana Sroková: „Vlastne jeden z prvých projektov, ktoré Revia schvaľovala bol aj môj projekt. Tak som sa k nadácii Revia dostala. Asi je to o spoločnom vnímaní. Ja som človek, ktorý má veľa snov a pár z nich sa mi podarilo uskutočniť. Myslím si, že tak by to malo byť. Mali by sme dať možnosť aj ďalším, aby mohli svoje sny uskutočniť. A mne v tom hlavne v začiatkoch pomohla práve nadácia Revia. A tým, že je táto nadácia pre mňa veľmi čitateľná a poznám všetky aktivity od jej začiatku, nerobí mi problém podporiť ju. Ja dlhé roky pracujem ako učiteľka a teda som dosť naklonená rôznym detským, mládežníckym a edukačným projektom, takže vždy ma za srdiečko chytia práve tieto aktivity, ktoré robia s deťmi. V poslednom čase bolo aj mnoho projektov, ktoré pracovali s ľuďmi, ktorí sú trošku na okraji spoločnosti, napríklad pre duševné choroby atď. Pomôcť ľuďom, ktorí takto trpia často nie vlastnou vinou zaradiť sa späť do spoločnosti a užívať si život ako sa len dá, tak to je oblasť, ktorá mňa veľmi oslovuje.“
 


Veronika Veverková
 
 

Ohodnoťte článok: