V Mestskom múzeu otvorili výstavu významného architekta a historika

November 2008 / Prečítané 1824 krát
Alfréd Piffl a jeho Pezinok

Chytil ma motív miznúceho Pezinka ... Na každom kroku objavujem krásu starého Pezinka... koľko krásnych klenieb, klepadiel, pôvodných dverí a oblokov, koľko asi zaujímavých krovov, ktoré sú pre mňa neprístupné. Tento môj záujem nie je daný tým, že som bol historikom, ale tým, že dačo nenávratne mizne, čo nikto nezachycuje pre budúcich. Ani fotografiou, ani kresbou, ani zameraním...

(6. december 1962, pracovný denník A. Piffla)
 

   Alfred Piffl (1907 Kerhatice nad Orlicí † 1972 Bratislava) bol významným československým architektom, historikom, kunsthistorikom, vysokoškolským pedagógom, výtvarníkom. Po druhej svetovej vojne zakotvil na Slovensku, získal miesto profesora dejín architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Na bratislavskej technike pôsobil 10 rokov. Stal sa prvým dekanom Fakulty dejín architektúry a pozemného staviteľstva. Ako pedagóg uvádzal do výučby svoje pokrokové myšlienky, výklad učiva zväčša sprevádzal vlastnými kresbami a prednášky dopĺňal vychádzkami po stavebnohistorických pamiatkach Bratislavy a exkurziami mimo Bratislavy. Piffl je autorom viacerých skrípt k dejinám architektúry, ktoré pri výučbe využívali aj ďalšie vysoké školy.
   Počas svojho pôsobenia v Bratislave mapoval a zameriaval bratislavské Podhradie, určené na zbúranie, od druhej polovice roka 1953 viedol tím rekonštruujúci ruinu Bratislavského hradu. V auguste 1957 bol zaistený a odsúdený na dva a pol roka väzenia za pokus o verejné poburovanie a ohováranie spriatelenej mocnosti. Trest si odpykával v nápravnom ústave v Příbrami a následne na pražskom Pankráci. Dokonca aj vo väzení zúročil svojej bohaté odborné vedomosti a široký profesionálny záber. Podieľal sa na príprave rozsiahlej „1. celoštátnej výstavy archívnych prameňov“ na Pražskom hrade, pracoval na projekte rekonštrukcie kláštora barnabitiek v Prahe.
   Po návrate z väzenia pracoval ako robotník a brigádnik v Bratislave a Senci. Zo Senca, kde vysokoškolský pedagóg pracoval na výstavbe kultúrneho domu, si Piffla vyžiadal Okresný stavebný podnik v Pezinku. Po troch rokoch sa vrátil do Bratislavy. V druhej polovici 60-tych rokov mu bolo dovolené vrátiť sa k práci, ktorá bola ťažiskovou pred jeho odsúdením. Zapojil sa do archeologických výskumov v súvislosti s výstavbou bratislavského Nového mosta, podieľal sa na výskumoch antickej Gerulaty v Rusovciach, pracoval na archeologickom a architektonicko-historickom výskume hradu Devín.
   Dr. Piffl celé roky zbieral materiály pre riešenie množstva vedeckých problémov - od čistej matematiky cez deskriptívnu geometriu, historickú architektúru, dejiny umenia, archeológiu. Mal zvláštne nadanie na riešenie rekonštrukcií historických stavieb po technickej i technologickej stránke. Neustále pracoval, študoval, nevedel zaháľať a nevedel odpočívať. Jeho podobou odpočinku bola zmena náplne práce. Túto prácu, rozdelenú na ďalších 20 rokov, prerušila v júni 1972 náhla smrť.

   Do Pezinka nastúpil Alfred Piffl 1. decembra 1961 a zostal tu do konca roka 1964. Počas tunajšieho pôsobenia stihol popri svojich pracovných povinnostiach a rôznych mimopracovných aktivitách (vyučovanie na Podnikovej nižšej priemyselnej škole stavebnej pri OSP) zachytiť a zdokumentovať na obrázkoch mesto a premeny, ktorými v tom čase prechádzalo. Búranie historického centra, žánrové obrázky inšpirované Pezinkom, jeho zákutiami a okolím spracoval v niekoľkých súboroch. Najväčší z nich, 119 kresieb meniaceho sa mesta, je dnes súčasťou zbierky Malokarpatského múzea. Ďalšie práce, fotodokumentácia a najmä pracovné a osobné denníky s množstvom poznámok a perličiek z „pezinského“ obdobia sú klenotom rodiny Pifflovcov. Z týchto materiálov je vyskladaná mozaika, približujúca Pezinok a jeho zmeny očami a rukou Alfreda Piffla.
   Výstava pripravená Mestským múzeom v spolupráci s Malokarpatským múzeom a synmi dr. Piffla je inštalovaná vo výstavných priestoroch Múzea v Starej radnici.
 
(pp)
 
 
 

Ohodnoťte článok: