50. výročie organizovania malokarpatských vinobraní

September 2008 / Prečítané 3462 krát
Z histórie vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatmi
– Miestom najstaršieho nálezu o pestovaní viniča – hlinenej zásobnice na víno a siedmich vinohradníckych nožov – v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je vrch Molpír pri Smoleniciach (7. až 6. stor. pred Kristom).
– Prvé písomné správy o vinohradníctve v malokarpatskom regióne pochádzajú z 13. storočia, v Pezinku z roku 1295.
– Vinohradnícka výroba bola v Malokarpatskej oblasti hlavným poľnohospodárskym výrobným odvetvím a často jediným zdrojom príjmov. Vinohradníci mali svoje cechové organizácie a štatúty. Prvý cech vinohradníkov vznikol v roku 1494.
– K významným zmenám v malokarpatskom vinohradníctve, podobne ako v európskom, došlo v 2. polovici 19. storočia v dôsledku chorôb viniča zavlečením do Európy z Ameriky. Najzhubnejšia z nich bola fyloxéra, ktorá zapríčinila odumretie celých krov. Pezinské vinice napadla v roku 1890. Jej skazonosné účinky znásobila peronospóra. Hľadanie ochrany pred týmito chorobami vyvolalo zrod moderného vinohradníctva, opierajúceho sa o poznatky vedy a vymoženosti techniky.
– V roku 1934 bola obnovená tradícia pezinských vinobraní. Po 2. svetovej vojne sa v nej pokračovalo v roku 1958 – to už však išlo o malokarpatské vinobrania, v organizácii ktorých sa Pezinok striedal s Modrou.
– V roku 1935 bolo v Pezinku založené Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré malo pri vzniku 457 členov. Spracúvalo a distribuovalo tretinu vinárskej produkcie obyvateľov mesta.
– Spoločenské zmeny vo februári 1948 vyvolali zmeny vo vlastníctve a spôsobe obrábania viníc a umožnili zavedenie veľkovýroby vo vinohradníctve a vinárstve. Napr. JRD Pezinok malo v 80. rokoch 20. storočia 1080 ha výmeru vinohradov, z čoho 740 ha rodiacich. Na 80 percent pestovali Rizling Vlašský, Müller Thurgau, Veltlínske zelené a Silvánske zelené.
– V roku 1995 bolo založené v Pezinku Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov.
– Koniec 20. storočia charakterizuje úpadok vinohradníctva vyvolaný rozpadom družstiev, nevyjasnenými vlastníckymi vzťahmi a nepriaznivou poľnohospodárskou politikou štátu.
– V 21. storočí je evidentný trend vo výrobe vína s prechodom z kvantity na kvalitu. V roku 2006 bol založený v pezinskom Zámku Národný salón vín SR, kde sa ukladá každý rok 100 najlepších vín.



Začiatok pestovania viniča  v Pezinku a osláv  spojených s jeho zberom

   Pezinok je bytostne spojený s vinohradmi a vínom. Prvé správy o pezinských vinohradoch a slávnostiach pri začiatku oberačiek – vinobrania, máme už z 13. storočia. Prvé dúšky vína museli ochutnať mestský richtár, mešťanosta a páni senátori.



Oberačky  – zber úrody i oslava

  
Neskôr bol zber hrozna obohatený o alegorické sprievody, kde bol centrom pozornosti alegorický voz ozdobený stuhami a listami viniča, ťahaný štvorkou koní na čele sprievodu. Okolo voza kráčali v krojoch zástupcovia všetkých skupín, ktoré sa podieľali na dorobení vína. Na druhom voze sa predvádzalo prešovanie hrozna a dievčatá ponúkali na okoštovanie hrozno a mušt. A na treťom voze – lajtre – viezli sud starého vína, na ktorom pod baldachýnom trónila kráľovná slávnosti. Okolo poskakovali šašovia a zabávali obecenstvo. Všetko skončilo v hostinci pri víne a tanci.
 
Oberačkové slávnosti  pomohli pri odbyte vína
   Hospodárske ťažkosti v 19. storočí a na začiatku 20. storočia v mnohom ochudobnili oberačkové slávnosti o ich čaro, i keď sa stále slávilo vinobranie v pezinských viechach. Pezinskí vinohradníci mali neskôr starosti s odbytom vína, preto mestská rada v roku 1934 obnovila oberačkové slávnosti, aby spropagovala a pomohla s odbytom pezinského vína. A tak sa 28. september 1934 stal dňom zrodu novej vinohradníckej oberačkovej tradície. V meste sa vtedy zišlo do päťtisíc hostí z celej republiky, ba bol nakrútený i film z malokarpatských vinobraní. Podobne tomu bolo i v roku 1935. No v ďalších predvojnových rokoch sa už slávnosti nekonali.



Začiatok novej tradície

   Až po skončení II. svetovej vojny, po vzniku jednotných roľníckych družstiev nastal čas obnoviť staré dobré zvyky. Najprv sa začalo s okresnými dožinkami a v roku 1958, na osemsté výročie prvej správy o Modre, sa zrodila tradícia malokarpatských vinobraní, ktoré mali ešte širší spoločenský rámec, než tie z prvej republiky. O rok neskôr, v roku 1959 sa takéto vinobranie konalo aj v Pezinku a potom každý druhý rok sa Modra
s Pezinkom v organizovaní malokarpatských vinobraní striedali. Pokusy presunúť tieto slávnosti do Svätého Jura, Rače alebo Vajnor s výnimkou Rače neuspeli. Ten pravý malokarpatský vinohradnícky a vinársky esprit možno nájsť v prvom rade v dvoch mestách – Pezinku a v Modre, ktoré dodnes súperia v prisvojení si prvenstva v pestovaní viniča. Veď víno a les dávali týmto mestám bohatstvo a slávu po dlhé stáročia.
Vinobrania od 50 rokov 20. stroročia mali okrem ľudovej aj politickú tvár. Alegorické sprievody boli prehliadkou budovania socializmu. V druhom rozmere to však bol sviatok všetkých, čo víno dorábali i tých, čo prišli z celej republiky oddýchnuť si a osláviť prácu vinohradníkov. V neposlednom rade to bol sviatok aj detí, športovcov a umelcov.



Vinobranie dnes

   Do roku 2005 sa pri organizovaní Vinobraní striedali každý druhý rok Pezinok s Modrou. V Pezinku bývali Vinobrania v nepárne roky, v Modre v párne. Odvtedy sa Vinobranie koná v Pezinku každoročne, Modra zotrvala v dvojročnom cykle.
Vinobranie v Pezinku je každoročne vrcholnou spoločenskou udalosťou, kedy mesto počas troch dní (tretí resp. štvrtý víkend v septembri – piatok, sobota, nedeľa) navštívi vyše 100 tisíc hostí.
 
 
spracovala: Eva Lupová



 


Pramene:
– Dubovský Ján Milan: Peripetie slobody (Pezinská čítanka), Mesto Pezinok, 1997

– Bilík René, PaedDr., CSc: Pezinok – centrum Malokarpatskej vinárskej a vinohradníckej oblasti, Bratislava, Obzor, 1982

–Lupa Milan: Sprievodca milovníka vína po meste Pezinok, Mesto Pezinok, 2007

www.pezinok.sk
 

 

Ohodnoťte článok: