Evanjelický cintorín na Cajle

August 2008 / Prečítané 2650 krát
  Na pezinskom evanjelickom cintoríne sú viaceré zaujímavé hroby: hrobka Jamnických, hroby slovenských evanjelických farárov Jozefa Ľudovíta Holubyho, Júliusa Žarnovického, Milana Žarnovického, ale menej známe sú hroby nemeckých evanjelických farárov z 19. storočia: Eduarda Kecsera a Mathiasa Dornera, ako aj manželky J. Ľ. Holubyho. Zaujímavé sú tam tiež dva pamätníky padlým evanjelikom v 1. svetovej vojne – Nemcom a Slovákom osobitne. Pozornosť si tiež zasluhuje spoločný hrob modranského evanjelického farára Daniela Minicha, ktorý pochovával Ľudovíta Štúra, a jeho syna, advokáta a obhajcu Slovákov Jaroslava Minicha.
Väčšina Pezinčanov však asi nevie, že na pezinskom cintoríne sa nachádza ešte jeden hrob, veľmi zaujímavý z historického hľadiska. Sú v ňom totiž pochované kosti zo zrušeného evanjelického cintorína na Cajle.
   Na Cajle žili len dve evanjelické rodiny: Slaní a Schaubmarovci, ale krížených manželstiev tu bolo viac. Zosnulých evanjelikov pochovávali do štvrtiny starého cintorína okolo Kostola Povýšenia sv. Kríža. Z tých čias sa zachovali dva kamenné pomníky pri tomto kostole, patriace rodinám Künzler a Zbudila. Tento starý cintorín prestal slúžiť na pochovávanie v prvej polovici 20. storočia, keď ho nahradil nový, na hornom konci Cajly. V novom cintoríne máme najstarší hrob z roku 1913.
   Aj na novom cintoríne, resp. v jeho tesnej blízkosti sa vyhradila časť pre evanjelický cintorín. Bol umiestnený medzi súčasným cintorínom a pústkom, ktoré spája Cajlanskú a Banícku ulicu. Pochovávalo sa však len na strane od Baníckej ulice. Boli tam pochovaní všetci cajlanskí evanjelici mimo Schaubmarovcov.
   Tento cajlanský evanjelický cintorín bol zrušený niekedy v rokoch 1957-1959, keď boli na jeho rozparcelovanom pozemku postavené rodinné domy. Za prítomnosti pozostalých hrobári vykopávali kosti zosnulých. Každá rodina si musela vyhotoviť debničku, do ktorej boli uložené kosti celej rodiny. Debničky previezli na cintorín do Pezinka, kde si príbuzní sami vykopali jamu a vložili do nej debničky. Zavolali aj evanjelického zborového farára Milana Žarnovického, ktorý telesné pozostatky pochoval do tohto jedného hrobu. Osadili naň železný kríž a pozostalí tam dodnes prichádzajú. Na železnom kríži sú zreteľné tieto mená: Štefan Slaný, Alžbeta Slaná, Daniel Sopóci a Štefan Wendelin. Na osobitnej tabuľke je nápis: „Daniel Sopőczi, 16.X.1862 -2.XI.1928. Spi sladko.“ Okrem čitateľných mien by sa v hrobe mali nachádzať podľa pozostalých aj telesné pozostatky členov rodín Kankovcov, Lošonských a Ženišovcov.
   Kto by chcel navštíviť ten zaujímavý hrob, stačí mu vyhľadať na pezinskom cintoríne rodinnú hrobku Jamnických, ohradenú kovovou ohrádkou (dá sa ľahko vyhľadať podľa značenia hrobov významných osobností). Spomínaný hrob so železným krížom sa nachádza za ňou. Pred ním stojí veľký čierny hrob Johanna Gschwantnera, zakladateľa dievčenského sirotinca v Pezinku.
Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: