1647 – povýšenie Pezinka na slobodné kráľovské mesto

August 2008 / Prečítané 1889 krát
  Dlhý, niekoľko storočný proces emancipácie „terrae Bozin“ na plnoprávne mesto vyvrcholil 14. júna 1647. V tento deň vydal kráľ Ferdinand III. pre Pezinok a Svätý Jur listiny, ktorými sa obe mestečká stali slobodnými kráľovskými mestami. Touto výsadou bolo úspešne ukončené snaženie obyvateľov a reprezentantov mesta, ktoré začalo v roku 1615, keď kráľ Matej II. vydal pre Pezinok tzv. Malé privilégium. Ním Pezinčania síce získali úplnú samosprávnu slobodu, nie však uznanie za plnoprávne mesto.
   Ferdinand III. potvrdil vo svojom privilégiu všetky výsady, udelené Pezinku jeho predchodcom a doplnil ich o ďalšie. Privilégiom získali Pezinčania právo účasti na uhorskom sneme, právo pečatiť mestské listiny červeným voskom, používať mestský znak s obrazom svätej Anny, držiacej v náručí dieťa. Odvolacou inštanciou vo všetkých sporoch sa pre mesto stal panovník, reprezentovaný súdom kráľovského personála. Mešťania získali všetky práva, slobody a zvyklosti, ktoré mala Bratislava. S výsadami však ruka v ruke išli aj povinnosti. Medzi tie najdôležitejšie patrila povinnosť ohradiť mesto kamennými hradbami. Ako mesto vína mal Pezinok práve týmto každoročne platiť za získanú slobodu - na kráľovský stôl pravidelne putovalo pevne stanovené množstvo vyberaného vína.
   Najväčšou, aj keď nepísanou výsadou bolo víťazstvo mesta a jeho reprezentantov nad magnátskym rodom Pálffyovcov, majiteľmi pezinského panstva, ktorého predstavitelia sa aj v budúcnosti snažili obmedzovať práva Pezinka a jeho občanov a veľakrát sa s mestom aj súdne sporili.
   Cennú výsadnú listinu priniesli do mesta dvaja jeho zástupcovia: mestský radca Ján Wiser a notár Ján Černák. Prvý menovaný, ktorý sa o rok neskôr stal pezinským richtárom, jasne vyjadril vôľu a zmýšľanie Pezinčanov, ktorí v snahe získať vytúžené privilégium mesto veľmi zadĺžili, mottom, vyrytým na schránku kráľovskej pečate veľkého privilégia: Melitus est in libertate mori quam in sevitute vivere. (Lepšie je v slobode hoc aj zomrieť, ako v porobe žiť).

Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: