Vybrané práce ocenené v Literárnej súťaži žiakov a študentov o Cenu primátora mesta Pezinka

August 2008 / Prečítané 1471 krát
Ocenenia najlepším odovzdal primátor Oliver Solga.  V júnovom čísle sme uverejnili výsledky Literárnej súťaže žiakov a študentov o Cenu primátora mesta Pezinka, ktoré boli slávnostne vyhlásené 28. mája. Ceny najlepším na radnici osobne odovzdal primátor Oliver Solga. Odborná porota pod vedením Magdalény Steinerovej hodnotila 50 prác.
 

 
Ocenenia najlepším odovzdal
primátor Oliver Solga.
 



Uverejňujeme najlepšie z ocenených prác.
 
Michaela Lennerová: Vrátiť to späť (úryvok)
Pozriem sa dopredu
nebude to ako predtým,
keď on bol so mnou
a ja s ním.

Chýbajú mi tie šialené chvíle,
pri ktorých sme sa nasmiali,
keď neboli žiadne problémy,
keď šťastní sme bývali.

Vždy si spomeniem,
na to, čo bolo,
všetko, čo sme zažili,
keď pôjdem okolo.
 
Slza mi potečie,
keď dívať sa budem,
čo bolo, už nebude,
nikdy na to nezabudnem.

Spomienky mi zostanú,
nikto mi ich nevezme,
s úsmevom budem snívať ten sen,
dokonca života, viem...

(1. miesto, poézia SŠ)

 
Filip Maurilla: Na hranici reality (úryvok)
   Zábava vo vlečke nejako viazla. Predstavoval som si to trochu inak, ako dobrodružnú odyseu naprieč krajinou, niečo v štýle Jacka Kerouaca. Pôvodne som chcel ísť nákladným vlakom, to je pravý stereotyp tuláctva, pekne si sedieť v dobytčom vagóne s fúkacou harmonikou a rukavicami bez prstov, no dostať sa na nákladný vlak je omnoho ťažšie, než to vyzerá vo filmoch a kinách. Pred pár dňami sme s jedným kamošom išli obhliadnuť terén na železničnú stanicu, aby sme našli nejaký vhodný vlak. Bola už tma a my sme sa plížili k nádejne vyzerajúcej súprave, odstavenej na bočnej koľaji, keď som začul hrozné vrčanie. Štvornožky sme zaliezli pod vagón a s nastraženými ušami sme sa snažili rozoznať ten zvuk. Znelo to ako pokazený ventilátor, alebo choré hrdlo. Skríkol som na jedného kamoša, nech si svoju symfóniu nechá na domov a potom som zakríkol naj druhého. Po chvíli uvažovania som si uvedomil, že sme vlastne len dvaja a bojazlivo som sa obzrel na druhú stranu. Keď som sa otočil, zistil som, že sa nosom dotýkam ňufáka obrovského psa, zľakol som sa a vyskočil som. Neviem, či som spomínal, že sme boli pod vagónom, ale je zrejmé, že môj skok nemal dlhé trvanie a krátko nato som sa už zvíjal na zemi.
   „Konečne vás mám!“ ozval sa hromový hlas. Zdvihol som svoju boľavú hlavu a uvidel som tmavú siluetu obrovskej postavy v kabáte a čiapke. Na vodítku mal hrozného psa, ktorý na nás neustále vrčal.
   „Vy ste tí feťáci, že?! Ja som to vedel. Tak pichať si v opustených vagónoch a kradnúť vybavenie sa vám zachcelo, že? Veď my s vami zatočíme.“

(1. miesto, próza SŠ)
 

Michaela Toráčová: Detská láska (úryvok)
Nič lepšie ako detstvo nie je,
dieťa nemá žiadne problémy
a stále sa smeje.

Nikdy som sa nemusela
ničoho báť,
vedela som, že vždy mama bude nado mnou stáť.

Láska rodiny a dieťaťa je neopísateľná slovami,
deti to radšej prejavujú sladkými pusami.

Babička vždy napečie koláče
a spraví jednohubky
asi zabudla že ešte nemám zúbky.

Nevadí mi to, viem, že to robia
s láskou,
a zato ich odmením prvou láskou.

(1. miesto, poézia, ZŠ)

 
Lucka Stolařová: Kubo (úryvok)
   Dlho sme o ňom nič nevedeli, bol v nemocnici v Trenčíne. Nevedeli, sme čo mu je, nevedeli sme, ako mu je. Nevedeli sme, či vôbec ešte žije... Keď mi kamoši oznámili, že príde do Pezinka, bola som šťastná! Myslela som, že všetko bude ako predtým. Nebude.... Hneď ako som ho zbadala, sa moje predstavy zrútili a od reality som dostala facku. Kubo je na vozíku. Všetci sme plakali. Celkom sa zmenil. Vždy bol plný odhodlania a tešil sa zo života. Teraz bol smutný, po líci mu stekali slzy. Bol chladný, vôbec sa s nami nebavil. Úplne sa zmenil , ale nevyčítam mu to. Nezmenil sa len on. Všetko sa zmenilo. Celý jeho život. Jeho jediná láska skateboarding je preč. Celý život na vozíku. Nikdy už nebude chodiť. Nikdy sa nepostaví z vozíka, nikdy sa nepostaví na sk8! Nikdy už nezažije tú voľnosť, nikdy nepocíti ten pocit slobody, ktorý pre neho tak veľa znamenal. Bolo to hrozné nielen pre neho. Trpeli sme tým všetci. Boli sme ako rodina. Skateboarding pre neho znamenal tak veľa. Stratil celý život. Stratil dôvod žiť.
   Po pár dňoch to bolo ešte horšie. Myslela som, že naše priateľstvo vydrží všetko. No mýlila som sa. On to ďalej nechcel vydržať. Nechcel žiť. Chcel sa zabiť. Nevidel inú možnosť. A ja som stále častejšie plakala. Navždy som ho stratila. S odchodom jeho voľnosti odišlo všetko. Chce ísť za ňou. Chce byť voľný.

(1. miesto, próza SŠ)
 

Ohodnoťte článok: