O Cibuláku sa zhovárame s Lajom Slimákom

Júl 2008 / Prečítané 1451 krát
   Tesne po poslednom predstavení sa mi podarilo odchytiť Lajka Slimáka, jedného zo zakladateľov medzinárodného divadelného festivalu Cibulák, ktorého 20. ročník sa práve dnes (29. júna) skončil predstavením Žilinského bábkového divadla – Othello alebo Škrtič benátsky. 

ULICE PEZINKA sa cez posledný júnový víkend zaplnili účastníkmi jubilejného 20. ročníka medzinárodného divadelného festivalu CIBULÁK. Pod týmto názvom sa aj tentoraz skrývali nevšedné divadelné predstavenia, tanec, ohňová show, chlieb s cibuľou a iné. 


 l Aké sú vaše prvé pocity po práve ukončenom 20. ročníku festivalu?
 – Pocity sú zmiešané, pretože na jednej strane som rád, že to máme celé šťastlivo za sebou, na druhej strane je mi však smutno, že ulice Pezinka zase na rok osirejú a nebude tu žiadne divadlo. Nie som si však istý, možno niečo chystá PKC cez kultúrne leto, ale to sa skôr bude odohrávať v parku. Neviem, presný program nepoznám. Takisto cítim akúsi nostalgiu za tými dvadsiatimi rokmi života.
 l Keby ste sa mali rozhodovať dnes, pustili by ste sa znova do toho?
 – Ja sám za seba môžem povedať, že určite áno, ale ktovie, čo by ma zaujímalo ako 22-ročného mládenca dnes? Dnešná mládež sa k divadlu prepracováva už len sporadicky. Viacej už rezonuje film, hudba, či úplne iné štýly zábavy (internet, gambling...). V každom prípade nebanujem.
 l Vráťme sa k tomuto ročníku, ktoré predstavenie vo Vás zanechalo najhlbší dojem?
 – Nevidel som všetko, ale z toho, čo som časovo stíhal, ma zaujal v piatok trnavský DISK svojou úprimnou výpoveďou a hravou nadsázkou. V sobotu česká skupina Palitchi so svojou Fireshow, čo bol vlastne tanec, či balet s ohňami. Z nedeľných predstavení samozrejme La Compagnie Bris de Banane a v ničom nezaostalo ani Žilinské bábkové divadlo s Othellom. Podľa toho, ako som sledoval ľudí, nikto z nich nebol výrazne rozhorčený a pri odchode z parku, či Radničného námestia sa dokonca usmievali.
 l Tohto roku ste po prvýkrát mali na Cibuláku aj gastronomickú časť – Pezinský Kotel, súťaž vo varení kotlíkového gulášu. Ako ste boli spokojný s týmto podujatím?
 – No... (smiech)! Ja som už 18 rokov vegetariánom a vegetariánsky guláš tam nikto nemal, to sa musíte spýtať tých, čo to chutnali, prípadne varili. Ale prechádzajúc cez námestie som videl, že bolo veselo a všetci ochutnávali ostošesť. Takže, hádam tiež dobre.
 l Stretli ste na Cibuláku aj nejakých ľudí spred dvadsiatich rokov?
 – Ja som vtedy veľmi po ľuďoch nepozeral, skôr po mladých babách, z nich tu niektoré boli opäť aj so svojimi veľkými dcérami. Zakladateľ Jaro Chrapko recitoval na otváraní básničku a okrem neho ruka v ruke putovali ulicami aj Jačmeň s Paľom Borišom. Tak, ako každý rok som stretol veľa známych.
 l Máte už nejaké vyhliadky do budúceho roka?
 – Áno, predstavení je dostatok, záleží len na nás, koľko dokážeme zohnať peňazí a aký program sa nám podarí zostaviť. Dramaturgicky by sme sa chceli posunúť o kus dopredu, nájsť nejaké veci, ktoré sa inde na Slovensku vidieť nedajú a sú vzácnosťou aj v Európe. Takých predstavení nie je veľa a sú samozrejme aj drahšie. Budeme sa snažiť priniesť to najlepšie z najlepšieho. Pre tých, ktorí by si chceli rezervovať čas na budúcoročný festival už teraz, bude opäť v posledný júnový víkend 26. až 28. júna 2009.
   Ďakujem vám za rozhovor a prajem vám veľa šťastia.
 
 
Rozhovor pripravila Monika Čárska

Ohodnoťte článok: