Etnicita najstarších Pezinčanov

Máj 2008 / Prečítané 2081 krát
   Pezinok, tak ako pravdepodobne každé iné mesto v stredoeurópskom priestore, prešiel za 800 rokov svojej histórie mnohými zmenami. Jednou z nich sú aj zmeny v etnickej štruktúre mesta.
  O pôvode najstarších obyvateľov „terra Bozin“ vieme povedať len veľmi málo. Archeologické výskumy nám prinášajú doklady len o tom, že na prelome 12. – 13.storočia tu nejakí ľudia žili. Niečo nám však môže naznačiť najstarší názov nášho mesta. Podľa slavistov Jána Stanislava a Rudolfa Krajčoviča má slovo Bozin v základe slovanské osobné meno Boz, Boza. Koncovka in je vlastnícky sufix a teda názov Bozin by mal znamenať „zem Bozova“. Podobné názvy sa na Slovensku vyskytujú najmä pri hradiskách z 9. storočia. Slovanský pôvod nášho mesta podporuje aj situácia v blízkom Svätom Jure, kde sa v prvej písomnej zmienke o tomto meste z roku 1209 spomína jeho pôvodný majiteľ Čepan. Aj toto meno má slovanský pôvod. Slovanské mená (Čepan, Ivanka) sa vyskytujú aj u členov rodu Hunt-Poznanovcov, z ktorých sa odčlenili grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Tí začali územie, ktoré postupne získali od kráľa, zveľaďovať a osídľovať.
   Súčasná úroveň poznania nám neumožňuje povedať, odkiaľ a kedy prišli najstarší osadníci na naše územie. Vzhľadom na postupné ponemčovanie zemepánskeho rodu grófov zo Sv. Jura a Pezinka a analógie z celého Slovenska sa len môžeme domnievať, že prvých kolonistov, pravdepodobne vinohradníkov, si grófi doviedli z niektorej z nemeckých krajín. Informácie zo 14. storočia sú už o niečo konkrétnejšie. Ozrejmiť situáciu nám pomáhajú najmä sporadické nálezy mincí. Tie sa k nám mohli dostať obchodom, ale mohli si ich so sebou priniesť aj noví kolonisti. Z obdobia rokov 1325 – 1360 napríklad pochádza nález dvoch fenigov, jedného rakúskeho a jedného štajerského z priestoru Slnečného údolia, ktorý nám umožňuje v kontexte s inými archeologickými nálezmi vysloviť predpoklad, že tieto mince si so sebou priniesli rakúski/štajerskí prospektori, ktorí v uvedenej lokalite založili banícku osadu Mhyr, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1339. Niečo podobné by mohli naznačovať tiež nálezy dvoch bavorských mincí z konca 14., resp. prvej polovice 15. storočia, nájdené počas archeologického výskumu farského kostola.
   Z obdobia 15. storočia poznáme z listov už viacerých poddaných, resp. služobníkov grófov zo Sv. Jura a Pezinka, ktorých mená tiež naznačujú nemecký pôvod. Ide napríklad o Jána Marchera, kaplána kaplnky Sv. trojice, ktorý sa uvádza v roku 1471 alebo o pezinských poddaných Jakuba z Hattendorfu, Henricha Winchltallera, Ondreja Pooscha, Tomáša Grossa, ktorí sa spomínajú v roku 1436 spoločne s Jánom Bíro, Michalom Korczay a Petrom Balaschom, ktorých priezviská zasa naznačujú maďarský, resp. uhorský pôvod. Prvú konkrétnu písomnú zmienku o príchode osadníkov do Pezinka máme až z roku 1506, keď udelil Peter zo Sv. Jura a Pezinka, dvorský sudca, sedmohradský vojvoda a gróf zo Sakillu (Székler), osobitné privilégium a slobody všetkým, ktorí sa chcú usadiť na jeho spustošených majetkoch. Nevieme o aké pustošenie išlo a kedy prebehlo. To sa však udialo pravdepodobne v búrlivom období 15. storočia a môžeme ho spájať buď s vpádmi husitov alebo s nepokojnou situáciou bojov o uhorský trón za vlády-nevlády Ladislava Pohrobka. Ničivú spúšť niekedy v tomto období nám dokazujú aj archeologické výskumy, ktoré zachytávajú deštrukčný horizont, tvorený prepálenými vrstvami a zničenou keramikou v celom vnútornom meste.
   O tom, že aspoň časť týchto nových osadníkov opäť pochádzala z nemeckých krajín, svedčia opäť mená: Fleischkacker, Schuster, Schneider alebo dvorný krajčír grófa Wolfganga zo Sv. Jura a Pezinka Ján Lodrer z Helkendorfu, ktorý sa spomína v roku 1523. Dôležité informácie o štruktúre osídlenia nám prinášajú rôzne daňové registre a urbáre, ktoré sa nám aspoň v zlomkovej podobe zachovali z týchto období. Ide najmä o register desiatkového vína z roku 1437 a urbár z roku 1559. Konkrétnejšie informácie nám však prináša až urbár z roku 1601. Podľa neho vieme, že na Trhovej, dnešnej Štefánikovej ulici, žili v prevažnej miere Nemci. Svedčia o tom priezviská Dreschler, Altman, Tabrer, Reinischer, Wolff a iné. Obyvateľmi Holubyho ulice boli tiež prevažne Nemci, no objavujú sa tu aj slovenské a české priezviská ako Korec, Čech, Kratina či Moravec. Aj na dnešnej Moyzesovej a Kollárovej ulici zaznamenávame prevahu nemeckých priezvisk, no okrem slovenských a českých sa tu tiež vyskytujú aj priezviská maďarské, resp. uhorské. Iná situácia je na predmestiach, tvorených dnešnou Rázusovou, Zámockou a Kupeckého ulicou. Tu je prevaha slovenských a českých mien ako Polák, Mrkvica, Pláteník, Sukený. Vavarský, no nechýbajú ani nemecké priezviská ako Müller a začínajú sa tu už ukazovať aj priezviská chorvátske ako napríklad Matušovič. Práve posledné priezvisko akoby naznačovalo príchod búrlivých udalostí 17. storočia, ktoré sa významnou mierou dotkli nielen etnicity Pezinčanov a štruktúry obyvateľstva nášho mesta, ale vyvrcholili udelením privilégií slobodného kráľovského mesta v roku 1647.
 
 
Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku

Ohodnoťte článok: