Pezinské rodiny v toku času

Marec 2008 / Prečítané 3021 krát
Pezinok – mesto priateľské k rodine

   Kolorit a duch každého mesta je tvorený predovšetkým jeho obyvateľmi. Nositeľmi konkrétnych mien a priezvisk. Tie nám dokážu povedať veľa o pôvode a demografickej štruktúre ľudí, žijúcich v každom meste či obci Slovenska. Ak nerátame rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka, poznáme najstaršie pezinské rodiny zo 16. storočia. Už v roku 1511 sa spomína rodina pezinského mešťana Jobsta Orttlieba. Z rovnakého roku máme aj meno prvého známeho pezinského richtára Pavla Habela. Rovnako mená rodov, ktorých príslušníci tu žili a pôsobili v 17. – 18.storočí prinášajú zaujímavé informácie predovšetkým o etnickom pôvode Pezinčanov. Najmä v súvislosti s pôsobením v mestskej správe vystupujú mená ako Ammon, Auer, Auróra, Ausser, Čech, Duchoň, Illenpeck, Jančovič, Kästenhoffer, Matthias, Payer, Porubský, Reinischer, Tabrer, Wernhard, Wieser či Wolf. Aj z ich krátkeho výpočtu je zrejmé, že prevahu v tom období mali najmä nemecké rody, medzi ktoré z času na čas prenikli rody slovenského resp. českého či chorvátskeho pôvodu.
   Koncom 18., ale najmä v 19.storočí sa situácia radikálne mení. Mnohé pôvodné nemecké (aj šľachtické) rody vymreli, ďalšie sa orientovali na vinohradníctvo do takej miery, že s príchodom viacerých vinohradníckych kríz koncom 18., v priebehu 19. a najmä začiatkom 20.storočia (epidémia fyloxéry), ktoré spôsobili pokles odbytu pezinských a všeobecne malokarpatských vín, schudobneli a prestali v živote mesta zohrávať významnú úlohu. Do popredia sa dostávajú príslušníci židovskej komunity, ktorí sa presadzujú najmä v obchode. Išlo najmä o rodiny Adler, Diamant, Eissele, Köhn, Jellínek, König, Löwy, Sproncz, Weiss a Wilhelm. Z nich sa príslušníci rodov Eissele, Adler a Köhn výrazne presadili aj v mestskej správe.
   So vznikom Československej republiky prichádza k prvej zo zásadných demografických zmien 20.storočia, ktoré zasiahli nielen územie Pezinka, ale celého Malokarpatského regiónu. Z miest a obcí Slovenska odchádzajú príslušníci maďarského, resp. pomaďarčeného etnika, pôsobiaci najmä v úradníckych funkciách. V Pezinku to bol napríklad mešťanosta Ján Széman. Počas trvania I. ČSR si významné postavenie v mestskej komunite udržali najmä židovskí obchodníci, ktorí napríklad v istom období vlastnili podstatnú časť nehnuteľností v priestore dnešného Radničného námestia.
   Po určitom období stagnácie sa opäť začína výraznejšie presadzovať nemecké etnikum. Do popredia sa v meste dostávajú rodiny Berger, Brunner, Haden, Holleitner, Kautny, Lichner, Lindt, Ludvig, Mikan, Piringer, Richter, Schaubmar, Schlegl, Steger, Steberl, Taubinger či Wawrinsky, ktoré postupne preberajú postavenie židovských rodín v oblasti obchodu, najmä obchodu s vínom. Časť nemeckých rodín mesto v priebehu druhej svetovej vojny a najmä po jej skončení opustila. Dobrovoľne, či nasilu. Niektoré však v Pezinku zostali. Išlo najmä o rodiny Adamčík, Everling, Feder (Federl), Fischer, Gross, Gschwandtner, Hanusek, Kadlečík, Kern, Kinder, Krupa, Loipersberger, Poizl, Sandtner, Šmíd (Schmidt), Šmogrovič, Šefčík, Tuma, Weinberger, Wittgrúber či Wolfshörndl (Vinohradský), ktorých potomkovia sa v priebehu nasledujúcich desaťročí poslovenčili a dodnes žijú medzi nami.
   Mnohé zo súčasných pezinských rodín majú korene v hlbokej minulosti a ich existenciu v našom meste môžeme rátať nielen na desaťročia. Ich príslušníci sa prejavovali a dodnes prejavujú v mnohých oblastiach života Ide o rodiny Benčúrik, Bunčák, Čech, Demovič, Dubek, Farkaš, Feder, Greguš, Guštafík, Kovačovský, Matiašovský, Nagy, Noga, Nosál, Pátek, Slimák, Sobota, Solga, Šmíd, Skovajsa, Slezák, Šípoš, alebo Zbudila. Niektoré rodiny sú v miestnej komunite určitým spôsobom „zaškatuľkované“, práve na základe pôsobenia ich členov v minulosti, alebo pôvodu. Tak môžeme v Pezinku hovoriť o obchodníckej rodine Šmogrovičovcov, mlynárskych rodinách Bunčákovcov a Strapákovcov. Demovičovci, Nogovci, Lipárovci, či Bendovci budú pre mnohých Pezinčanov možno navždy hostinskí, Guštafíkovci, Hanuskovci, Wolfshörndlovci, a Gschwandtnerovci zasa vinohradníci. Šipošovci a Federovci muzikanti a hudobníci, Kovačovskí zasa huncokári. Azda naveky, nech by bývali kdekoľvek, budú Sobotovci, Hlavinovci, Pátkovci či Solgovci Cajlané, tak ako Krasňanskí, Šmahovskí, Klamovci či Satkovci zostanú vždy Grinavané.
   Aj z tohto krátkeho príspevku je zrejmé, že nielen reprezentatívne budovy, výsadné listiny, či významné osobnosti tvoria dejiny nášho mesta. Práve naopak. Každodenný život konkrétnych Pezinčanov, ich práca a pôsobenie kedysi písali minulosť mesta a dnes tvoria jeho prítomnosť a najmä budúcnosť.
 
Petra Pospechová, Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: