Z histórie Pezinka -1339

Február 2008 / Prečítané 2329 krát
   Jeden z najdôležitejších dátumov 14.storočia v dejinách Pezinka je iste prvá písomná zmienka o existencii zlatého baníctva v chotári dnešného mesta. 24. júna 1339 vydáva uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou Petrovi a Šebušovi, synom grófa Abraháma zo Svätého Jura a Pezinka právo otvárať na ich pozemkoch bane na zlato, striebro a iné kovy s podmienkou, že z vyťaženého výnosu zlata budú odvádzať kráľovskému dvoru urburu (daň) vo výške 15-tiny výnosu. Udelené právo sa vzťahovalo na miesta, kde mal predtým právo ťažby majster Móric (Mauricius). Z textu listiny vyplýva viacero zaujímavých skutočností. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka sa po spišských Rikolfovcoch stali druhým šľachtickým rodom na Slovensku s právom ťažby drahých kovov, dovtedy výhradným monopolom panovníka. V listine sa tiež spomína lokalita Zumberg ako jedno z miest, kde kráľ povoľuje banské podnikanie. A do tretice je z dokumentu jasné, že v tom čase sa v pezinskom chotári zlato, prípadne iné drahé kovy, už ťažili prostredníctvom (kráľovského) ťažiara magistra Mórica. Počiatky jeho pôsobenia v oblasti Pezinka niektorí historici datujú do roku 1310.
   Výsadná listina kráľa Karola Róberta a následné kroky pezinského grófa Šebuša narazili na odpor Konnusa (Koňuša), správcu kráľovských baní v chotári Mhyru, ktorý tvrdil, že pezinské zlaté bane patria k bratislavským kráľovským majetkom. 13. júla 1339 vyslal preto kráľ komisiu, aby situáciu preskúmala. Tá vydala rozhodnutie, že pezinské zlaté bane sa nachádzajú na majetkoch grófov zo Sv. Jura a Pezinka. Týmto však spor neskončil, práve naopak. Vyhrotil sa až do ozbrojených zrážok, počas ktorých Koňušovi ľudia zabili niekoľko poddaných grófa Šebuša a spustošili mlyn (banskú stupu?) na potoku, ktorý tvoril hranicu oboch pozemkov. S týmto obdobím pravdepodobne súvisí aj výstavba drevozemného opevnenia na vrchu Starý zámok nad Pinelovou nemocnicou, ktorým sa gróf Šebuš pokúšal chrániť prístup k svojmu územiu kontrolou starej cesty z dediny Zumberg (Sumberg, Sonnenberg) na Slnečné údolie. Posledné prieskumy tu lokalizovali stredoveké osídlenie, datované mincami do 14.storočia, ktoré mohlo súvisieť práve s existenciou banskej osady Mhyr. Len niekoľko mesiacov po prvej písomnej zmienke o baníctve v Pezinku, 1. novembra 1339, reaguje kráľ Karol Róbert na ďalší podnet, týkajúci sa baní grófa Šebuša v pezinskom chotári a to na sťažnosť, že gróf neoprávnene vyberá mýto na cestách, vedúcich na Zumberg. Dôležitou informáciou je listina zo 7. novembra 1339, ktorou sedmohradský vojvoda Tomáš Szechényi prisúdil sporný mlyn na Zumbergu pezinským grófom proti nároku miestnych baníkov. Problémy medzi kráľovskými ťažiarmi a pezinskými grófmi mohlo vyvolať rozdielne chápanie obsahu výsadnej listiny oboma stranami. Z topografického hľadiska by bol prirodzenou hranicou medzi grófskymi majetkami a územím kráľovských ťažiarov pravdepodobne spomínaný potok s banským mlynom. Avšak priestor Zumbergu ako oblasti stredovekej banskej ťažby musíme vnímať ako rozsiahlejšie územie ohraničené Cajlanským a Limbašským potokom, ktoré samotné boli zlatonosné. Kráľovskí ťažiari z Mhyru i grófi zo Svätého Jura a Pezinka sa pokúšali ovládnuť celý zlatonosný priestor a vytlačiť z neho konkurenciu. Samozrejme, že v tomto spore mali navrch grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí ho napokon aj vyhrali, o čom svedčí ďalšia listina zo 4. februára 1365, ktorou kráľ Ľudovít II. potvrdzuje Jánovi a Mikulášovi, synom Šebuša z Pezinka, právo na ťažbu zlata na Zumbergu a taktiež skutočnosť, že meno dediny Mhyr sa po roku 1339 vytráca. Koňušovi ťažiari možno vstúpili do služieb pezinských a svätojurských grófov, možno odišli do iných banských oblastí. To však nemení nič na skutočnosti, že rokom 1339 začína jedna z kapitol dejín Pezinka – kapitola pezinského baníctva, ktoré tu so zopár prestávkami pretrvalo po celé stáročia a nezmazateľne sa vrylo do historického odkazu nášho mesta.
 

Peter Wittgrúber,  Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: